Po dlhom čase som mala pocit, že sa cítim celkom k svetu. Bolelo, nebolelo, frajla, nefrajla. Osude, osude, si sviňa. Ale dnes som zažila úplne krásny návrh. Teda padol z mojej strany a bol opätovaný. Budem bývať v menšej izbe, táto je pre mňa priveľká. Budem bývať v izbe, ktorú robil Tonini maestro sám vlastnými rukami. A ja sa strašne teším. V malej izbičke nebudem mať pocit, že som taká sama a bude to moje malé hniezdočko. Ale nie na dlho .-) A tak si sedím v kresle a premýšlam.
CIAO CIAO SWEETHEART