Najväčšia škoda a sklamanie dnešného dňa bola počas rannej cesty do práce. Po prebdenej noci to išlo naozaj bravúrne. Mesto plné ľudí, ktorých nechcem vidieť, plné vôní, ktoré nechcem cítiť. Chcela by som zostať bdieť čo najdlhšie ako to pôjde, nezavrieť oči, držať pidi anjela a myslieť. Byť vo svojej malej kutici, vo svojej malej posteli so svojim malým telom na bordovom podnose menom vankúš. Všetko nejde naraz.
No situácia sa naozaj "nečakane" obrátila, keď mi na tvári vyčaroval úsmev náš perfektný jukebox. To je věcička. Malý chlapec. Wonder milky bitch. Asi si nalejem wonder milky long black. Cheers !