Ani neviem, čo je dnes za deň.

Len by som zas niekam odišla. Lebo tu sa ligoce len chodník od mrazu po tme. Nič viac, nič vo mne sa neligoce. Vyšplhala by som sa na strom a za ucho si dala to biele pávie pierko. A mala by som ofinu a tá by mi padala do očí. A ja by som na ňu nadávala. A prinášalo by mi šťastie. To pierko. Lebo v určitých chvíľach som veľmi šťastná. Taká ako ľudia v nonstope o 02.00 ale ešte viac. Neligoceš sa, lebo sa iskríš, a to je viac. Chodníky bývajú takto v zime zradné. Iskra nie.