Vo výstrihu šťava z granátového jablka, ktoré som lúpala. V chladničke kivi, ktoré som si pripravila na zajtra na raňajsky. Naľavo na stolíku knihy (napríklad Zvláštní radost žít, Tradice a současnost švédskeho filmu, Kohout, Lišák a já, Pena dní, Rašomón, Elo Havetta a pod.), napravo záves. Ja len v pančuchách, nohavičkách a tričku. Izbu osvetľuje len malá lampa a moje vlasy sú hladké ako hodváb. Odostieram záves, vonku hmla a tma. A ja tu zas sama s malou lampičkou. A on vonku s nejakou tou onou hé mé cé
Vždy som chcela byť brunetka. Bohužiaľ.
Na nástenke visí nápis :
kdo nemá kam jít
jde na vycházku
neví kdy má dost
parna která nepofouká vítr
divizna opylovaná vosami
lopuchy běžné
jak hluboké talíře
bůh je mi dobrý
jen když je mi zle
A ja medzi všetkým tým čarovným. Na nástenke je ešte vták zo šúpolia zo skanzenu v Martine a drevený maľovaný koník zo Štokholmu. Ešte sú tam rôzne veci, lebo ja sa rada obklopujem peknými predmetmi. Mám tu aj zápisník, do ktorého si zapisujem sny, ale mám tam len jeden z tretieho októbra, na zápisníku je položené srdce z ruženínu (ja viem), program kina, divadla, ihelníček, perá v sklenenom pohári, dlaždica zo Štiavnice a krém na tvár s vitamínom E.
Toto je tá obyčajnosť krásnych obyčajných dní.
V hlave nápady, námety, scenáre, filmy, všecko.
A ja na to všetko zabúdam.
Tu.
A toto je ten blog, ktorý sa mi nechce prestať písať. Rukami vytváram tiene na stene. Viem len zajaca a hrdličky. Premýšľam nad tým, čo si asi myslí ten človek, ktorý ma z baráku odnaproti pozoruje. Asi je úplne iný. Neviem. Čo by spravil, keby som mu ukázala prsa?
Chcela by som pohľadom vedieť vyhodiť poistky celému mestu a potom ísť do ulíc.
Už postavili aj vianočné stánky. Vôňa vareného vína, horúceho jablčného muštu, korenených koláčov, bylinových mydiel a tak.
Pripadám si akoby som bola na kilometre vzdialená od všetkých. A to je Brno len za rohom. Neviem, či by som tu chcela žiť. Z niektorých ľudí v mojom okolí mi je na grc ogrc pagrc. A im možno je na grc pagrc a ogrc zo mňa. Ale ja sa s nimi už nestýkam, mňa už to v tom jednom a samom bare nebaví. Už chodím stále len električkou, ale oddnes nie, lebo dnes som išla pešo a videla som na ulici veľmi pekného nonšalantného muža a veľmi zvláštne sa na mňa pozrel a ja si to pamätám (pozitívny zážitok).
Čo tu robím je:
knihy, knižnica, fajčenie pred divadelnou fakultou JAMU (to ma baví), fajčenie na balkóne, fajčenie v školskom bare spolu s pitím kávy za 16kč, počúvam hudbu, chodím do kina, plávať, španielčina, francúzština, filmy na FF, rozhlasový dokument. A najčastejšie si pozerám portál idos.cz lebo stále niekam cestujem a už ma to nebaví.
Som zvedavá, či mi zídu z trička tie fliačiky z granátového jablka. Asi nie, lebo nemáme práčku.