Streda, streda, ... si treba.

Po dlhom čase som mala pocit, že sa cítim celkom k svetu. Bolelo, nebolelo, frajla, nefrajla. Osude, osude, si sviňa. Ale dnes som zažila úplne krásny návrh. Teda padol z mojej strany a bol opätovaný. Budem bývať v menšej izbe, táto je pre mňa priveľká. Budem bývať v izbe, ktorú robil Tonini maestro sám vlastnými rukami. A ja sa strašne teším. V malej izbičke nebudem mať pocit, že som taká sama a bude to moje malé hniezdočko. Ale nie na dlho .-) A tak si sedím v kresle a premýšlam.

Dnes, v sviatočný deň sme boli v lese.

Nahodili sme tepláky a išlo sa. Na čečinu. To bol problém zohnať v listnatom lese ihličie! Ale našlo sa, aj pri posede sme boli, aj vlak nás skoro zrazil, hrali sme hru, kto vydrží dlhšie na kolajniciach a zrazu bol za nami vlak .-) Čečina voňala, dokonca sme našli aj trpké trnky, ktoré boli už zrelé. Takí tí malí chalani sú super, vieš, keď ešte nie sú v puberte, potom to ide dolu vodou.

Vau II.

On bol v Prahe a on je už doma.

Vau.

On bol vo Fínsku. A on už prišiel.

Lola ide k Toninimu.

Dnes pôjdem k Toninimu. Býva v našej chalupe. Zmenil to tam. Dedina leží cca 13 km od môjho mesta. Vyrastala som v nej. Hrala sa v potoku, v lese, na lúkach, posedoch. Milovala som opekačky na dvore a sprchu, ktorá bola vonku. Milovala som orech, na ktorý som vyliezla vždy keď som chcela byť sama, tak isto aj jablone. Nebála som sa mravcov. Prídem na návštevu, trochu sa odpútať. Chalupa je krásna, dodal jej iný nádych. Po stranách je veľa kníh, vždy si jednu vyberiem. V črepníku sa krásne týči malé konope. Behajú tam mačky, ktoré mi akurát tam nevadia. Popijeme žihľavový čaj, popálime pár cíg, pozriemi si nejaký fajn koncert. Nie, na INXS dnes naozaj nemám náladu .-) Jeff Buckley. Budem pozorne sledovať všetko, čo sa deje navôkol. Na stene sa bude vynímať môj tieň, ževraj je krásny. Tieň je ilúzia. Falošná ilúzia. Škoda, že všetci ľudia vytvárajú takéto nejasné predstavy. Vidíš iba siluetu. Nič bližšie. Predsa sa Ti tá hra svetla páči. Nemôžeš sa na ňu prestať dívať, nie je to také ľahké. Je to divadlo, súhrn Tvojich a cudzích pohybov. Mávanie rukami, prekríženie nôh, to všetko sa dá na stene pozorovať. Spomenula som si na Martina, presne takto som jeden večer pozorovala jeho tieň. V zápätí mi však preblesla hlavou nejaká šikmooká múza, tým pádom sa zmenili i moje myšlienky. Čaj, cigareta, čaj, cigareta, vyjdem von, vyleziem na orech, cigareta, dlhý rozhovor, čaj, čaj, video, tiene, mačacie oči, knihy, vône. Daimonion vraví nemysli na to. Je to proste kamoš. V krbe puká drevo. Človek by mal byť zbevený vášní, jedine vtedy sa dokáže správne rozhodnúť. To kto preboha vymyslel? Vášeň alebo pud alebo cit alebo pocit? Vraciam sa domov, vo vlaku si sadnem do najzadnejšieho vozňa, do toho, za ktorým už nič nie je. Môžem tak pozorovať prírodu, i keď je už tma. Zákruty, vysoké trsy tráv, svetielkujúce chalupy, ihličnaté stromy, veľké kusy skál. Vystúpim na stanici. Takto vyzerajú pekné noci.

Dnes.

Ďuri Jalový povedal, že je úprimny deň. Tak asi je.

Cítim sa zvláštne.

Najhoršie na tom je to, že mi nemá kto pomôcť. Som strojcom svojho šťastia, bytia, ilúzií. Platonická láska neexistuje. Máte nejakú platonickú lásku? Niečo nevinné, niekto, na koho sa tešíte, uvidíte sa, prípadne sa na seba usmejete a hneď je deň krajší... Ja nie. Fatálne je proste fatálne. Bola som v Štiavnici, milujem toto mesto. Ísť tam s niekým len tak...

Utorok.

Lola si dnes dopriala úplne nové, pekné, luxusné pyžamo. Len tak, pre radosť. Keď si v buse všimla chlapca, ktorého poznala z detstva, pyžamo odložila pekne do zásuvky a zamyslela sa nad sebou. Chlapec bol do nej zamilovaný, cca o 2 roky mladší. Lola kedysi žila s mamou a takmer zabudla aké to bolo všetko ťažké. Viktor ju donútil spomenúť si na chvíle, keď si len tak luxusné pyžamo kúpiť nemohla. Teraz má prácu v prašivej kaviarni, tak je to o niečo ľahšie. Viktora by isto potešilo nové pyžamo, nemá to ľahké ani teraz.

07. december 2008

Stála som na jednom vysokom mieste. Ďaleko za kopcami leží mesto, na ktoré myslím. Vonku bola zima, no mne nie. Myslela som na miesto kde mi zima nikdy nebola. Iba raz keď som zmokla, to bolo iné, to sa nepočíta. Aj oblaky smerovali tým smerom. Prikázala som im pozdraviť spomínané mesto, ale rýchlo odísť, aby tam bolo slnečno, aby aspoň tam bol pekný deň. Hodil by sa nejaký epilóg, no je nepodstatný, takýto je podstatnejší...

Au!

Len to som chcela.

Prečo Manola miluje francúzsku hudbu. Akúkoľvek.

Lebo v nej vždy počuje tie jemné tóny, ktoré pripomínajú more, letný vánok, slnko a šneky. Nech je to čokoľvek, vždy to tam mierne cítiť, takú tu jemnú sentimentálnu pohodu...

idea of the day.

The idea of waiting for something makes it more exciting...
Čím viac myšlienok, tým menej pocitov. Čím viac pocitov, tým menej myšlienok. Druhé vyhráva.

Zima.

Konečne prišla zima a ja som si ju obľúbila, po dlhom čase...
Chcem zažiť ten pocit, že ma niekto doma v teple čaká...

Štvrtok.

Bála som sa. Mojimi žilami prúdil pocit, tak zvláštny ako nikdy, ten pocit... Tie stromy, tie stromy vŕzgali v tom tmavom pochmúrnom lese kde som bola. Na nebi nebolo vidno žiadnu hviezdu, tak ako keď si ľahnem do postele a pozorujem fosforové hviezdičky. Pozorujem kedy zhasnú. No a oni celú noc nezhasnú. Nebolo vidno hviezdy, žiadna nepadla, tentokrát som si nemala čo želať. Hviezdy klamú a už im neverím. Voda, v tej vani ma dokonalo obklopovala voda. Vlasy mi v nej viali, vlasy... Pripadala som si ako víla. Raz v živote byť vílou.

Punker od Lolinho brata

No nie je úžasný? .-)

Hahaha.