*

Niektorí ľudia jednoducho niektorým veciam nerozumejú...

27.I2.2OIO

Šeban,
Michel Houellebecq,
Wikileaks,
Julian Assange,
Višňové,
Smaragd.

*

Budem bývať na myjavských kopaniciach

a na ruke budem mať prsteň so zeleným kameňom

(bude to moja zelená, moje "oui")

*

Zima je a tep mi klesá
pod 50 bí pí em.
Depresia, depresia,
pohár vína vypijem.

úd

Po kamoške som mu odkázala, že je kokot. Prišla za ním a povedala mu : "Táňa ti odkazuje, že si kokot."

Mám štýl, no nie?

*

PROSÍM, SKÚSTE SI ZVYKNÚŤ NA TO, ŽE NEPOUŽÍVAM MOBIL. ĎAKUJEM

*

živý a krutý sen
zobudil ma nad ránom

len sme sa míňali...
sen o mojom bôle

ty si bola lastovičkou
ja starým havranom

nad jedným svetom
a nikdy nie spolu

*

Slzy jej stekali hore čelom. Nie dole - ako to býva zvykom. Mala predklonenú hlavu a na nej veniec z čerstvých dubových listov. Keď sa jej opýtal, že prečo plače, povedala, že si spomenula na detstvo.

*

y moras? será la media noche, que necesitamos para salvar a dormir, porque nosotros vamos negros como moras, como la noche.

a černice? je polnoc, mali by sme sa uložiť k spánku, lebo budeme čierni ako černice, ako noc

p.s. neviem, či to vydám aj knižne, lebo neviem, či je to správne

*

Niekde v lese, pri cestičke, pri potoku, v tôni, hlavne aby boli sladkie :) Zavialo ma leto a zavoňalo.

*

Ako mapa bez oceánu sa cítim.

FHŽ

"To bola láska ako keď sa žena zaľúbi do drahokamu."

Mandošky.

Mandarínky si mi dal do batôžka. Spravil si mi moje malé Vianoce.

Strihanie nehetov

Dnes som prvý krát niekomu strihala nehet. Viac ako 20 ročnej koze. A pripadala mi ako moje prvé dieťa. Tá situácia vo mne vzbudila akési matersko-zvláštno-pekné pocity.

Krása najväčšia.

Ako niekto dokáže potešiť

Ako som si kúpila citrónovú a melónovú zmrzku v centre Bratislavy a cítila sa tam fajn. Ako som jedla grilovanú tekvicu a počúvala biť kostolné zvony. Ako som si vykračovala tmou. Aký bol výlet do Viedne krásny a ako som behala len po popadaných listoch. Ako som jedla chleba vo vajci a spala dlho. Ako bol v rozhlase životopis venovaný Paulovi Cézannovi a ako sa mi páčil. Ako som si kúpila šaty za 5 evro. Ako sa mi v hlave ozývalo slovné spojenie "tak určité". Ako si odo mňa malé dievča pýtalo peniaze a aké boli na výstave pekné fotky malého chlapca - brata. Ako som si trhala bršlen. Ako som sa ponáhľala po moste cez Dunaj. Ako som si spravila road trip po Pétržálke. Ako som kreslila strom - aj s koreňmi. Ako som pila pivo a "caipirošku". Ako som sa cítila dobre "v slovenčine". Ako som povedala, že ja za 14 evro do divadla nejdem, keď ho v Brne mám za 10 Kč. Aká bola Frida Kahlo krásna s rozpustenými vlasmi a cigaretou. Ako som nadávala na kopce, zase. A ako boli všade moje vlasy. Ako som plakala. Ako mi bolo smutno. A aj veselo. A aj šťastne. Šťastne ako keď padá sneh.

Tak takto a ešte všelijak.

Kadierky

Kučeravé baby všichni mají rádi.

Gone

http://www.youtube.com/watch?v=jF4Jm_E5l_I&feature=related

Poetika

A keď má kvet toľko lupienkov, že mi vyjde, že ma neľúbi...?

Mám tomu veriť?

A čo keď je každý lupeň iná žena?

Jednoducho ti to do tej poetiky nehrá!

P vs N N vs P

ak sú dialógy moje +
tak život je moje -

negatívna negácia negovania negatívnosti na vrchole s:

fotografickou snímkou s prevrátenými svetelnými hodnotami

pozitívna pozícia pozitivizovaná pozitívnosťou alebo:

skutočný obraz fotografovaného predmetu

NEGATIVIZMUS: chorobný odpor ku všetkému
POZITIVIZMUS: súčasný filozofický smer, ktorý vychádza z toho, čo je pozitívne, čiže dané, faktické

... a nikto nerozumie a mne sa to páči

Jeseň 22

Rozmarínom vonia táto jeseň. A pruhy stromov a chladu menia sa rýchlosťou slnka. V nás. Sa mení všetko a všetci. Celý život. Ako horský potok. Kolíše sa ako steblá suchej trávy na opustenej lúke. V opustenom lese. V opustenom svete. V nás. A čas...

Prináša ovocie alebo raky do znovu čistej rieky. Možno si to všimneš. Ako chumáče suchej trávy v mojich vlasoch. Ja. Mňa. Sa. Si.

Piatok večer.

Je to tvoja perina,
zasnežená krajina.
Je to tvoja perina,
úsmev v roztvorenom okne.

Je to moje telo,
položené ledabolo.
Je to moje telo,
čo roztaví tvoj sneh.

Všetko je modré, všetko je modré
pod vodou.

Maroš Hečko

Martin Ondrejka

Mal som veselý život,

na dedine som ho celý strávil.

Na vodné mlynky som deti vábil,

drevo bolo mojou zábavou aj obživou.

Ale zaujímal ma vesmír, vravieval som si, že by to tam mali poriadne preskúmať,

hviezdny prášok by sa dal voľako zužitkovať.

A slnko je podľa mňa stále zo zlata,

aj môj glóbus bola zem guľatá.

Bol som rezbár, stolár, lesník,

sadil som stromy a spieval si v lese ako malý stehlík.

Tú vôňu som miloval,

lásku do dreva ukladal.

Etela Martinčeková

Spomínam na to, keď som bola mladá,

švárna a krásna,

zuby som mala jak cesnaky a vlasy po zem,

dlhé čierne do vrkoča zapletené.

Muž mi zomrel v bitke,

zostala som sama s deťmi,

starala sa o ne, boli to moje malé kvietky.

Bývalo nás tu osem, živo tu bolo,

čo mi však na starobu zostalo?

Keď som sama dožívala, na dietky len spomínala,

pýtala som sa seba samej, načo sa ľudia vlastne berú,

keď v starom veku tak či onak osirejú.

Teraz tu ležím sama pri nebohom mužovi,

ktorého som takmer nepoznala, bo sme boli hroznou vojnou odlúčení.

Staré deti mi sem z ruží vence nosia,

no ani slzu za mňa nepustia.

A ja sa ešte aj po smrti narevem,

dobre mi je tak ako je,

v hrobe navždy už zostanem.

Situácia.

One man attracted me and he came over introduced himself and he said: "why is pretty young lady drinking beer?" and I said: "Because I can´t afford on my low pay. so he said: "When you come out with me for a date you will drink sherry. And sherry I did :)

Som v láske:

http://www.youtube.com/watch?v=IddDWBpkzYg

Jeseň je znova.

A už aj tie sedmokrásky odkvitli veru.

Sneh.

http://vimeo.com/10620682

Hen hore.

Borievka, borievka, zelená je borievka, či sa ešte nevydala tá moja frajerka. Ešte nie, ešte nie, ale už ju pýtajú, ponáhľaj sa, môj kamarát, za teba ju dajú.

Lúky, lesy, sady ovocné, kvety divoké. 10 detí na lazoch si žiť. Mať psa. Žiadne starosti. Pestovať si zeleninu. Svadba ako v Perinbabe. Niekedy mi tie dokumenty na ČT asi chcú zmeniť život. Bylinky zbierať. A trnky.

nitranka

a ty to das. neostavaj vo francuzsku. ale to je jedno k comu. ani vediet nemusis, to nikoho trapit nemusi..clovek nie je dokonaly.. ved sa predsa hladame a nevyhovujeme vsetkym a ty rob len to co chces nie to co by si mala..aby boli vsetci spokojni boze.. brblem, ale som tu sama a ..tak sa vykecavam aspon takto..

Som blázon vo svojej vsi.

Ráno som si popálila ruku na žehličke a pár dni predtým hlavu v šere.

Vyspala som sa iste.

Vyspala som sa iste
na javorovom liste
vyspala som si muža
červeného ako ruža.

Alebo ma vydávajte
alebo ma zatvárajte
lebo ja mám chlapcov rada
to je namôjdušu pravda.

Deti.

Chcem cítiť tú vôňu jabĺk mladosti. Tú, ktorej sme sa mohli najesť do sýtosti. Hneď ako sme zliezli z drevenej hojdačky, napili sa bazového sirupu a dohrali sa hru na schovávačky. Vtedy bolo dobre. Vtedy nám aj nezrelé jablká chutili. Trochu inak sme žili.

Noc.

Bolo počuť len môj výdych a svrčky. Bolo 00.54. Bolo.

AU REVOIR...

Used to express farewell.

P.C.

Podľa povesti sa všetko, čo spadne do rieky - listy, hmyz, vtáčie perá - premení na kamene, ktoré dláždia jej koryto. Kiežby som si mohla vytrhnúť srdce z hrude, hodiť ho do prúdu a navždy sa zbaviť bolesti, smútku a spomienok. Na brehu Piedra som si sadla a plakala. V mrazivom chlade ma na tvári studili slzy, ktoré splývali s ľadovým prúdom rieky predo mnou. Niekde se táto rieka vlieva do inej, potom do ďaľšej, a nakoniec - ďaleko od mojich očí a srdca - sa všetky tieto vody vlejú do mora. Nech aj moje slzy plynú do diaľky, aby môj milý nikdy nevedel, že som ich kvôli nemu preliala. Nech plynú do diaľky a s nimi aj spomienka na rieku, kláštor, kostol v Pyrenejách, ranný opar, na cestu, ktorú sme prešli spoločne. Spomienka na cesty, hory a lúky mojich snov - snov, o ktorých sa mi snívalo bez toho, aby som o tom vedela.

Doma.

Rozprestrela sa nado mnou chladná noc, chladná tma a chladné myšlienky. Po chrbte mi behá mráz.

Pes.

Dnes som urobila úsmev niekomu inému a veľmi ma to potešilo. Na prelome dvoch dní a dvoch dvojok. S nezábudkovým psom, ktorý vonia ako jeho mama a sladkosťou v kornútku + na perách.

A inak som vybaľovala nejaké potraviny v lesklom celofáne na poličku do obývačky v Prievidzi, boli tam aj rožky.

Lúka.

Včera bol pred mojím panelákom namiesto rodinného domu koberec. Veľký, že sa naň zmestilo aj 15 ľudí a všetci sa tam opaľovali. Aj ja.

Dule.

Predvčerom sme boli v sade s vysokou trávou. Trhali sme zrelé jablká a dule. Triasli sme konármi, tie hnilé padali na zem samé. Potom bola hodina matematiky a učiteľ (Samo) sa na mňa pozrel zvodným pohľadom.

Nedeľno.

Je možné, že to pravé prichádza teraz a v budúcnosti už nič krajšie nepríde.

O.M.

POKUŠENÍ NA ŠPILBERKU

(Eduardu Milénovi)

Varhany motorů
rozechvívaly loď,
na které plulo město.
Řekl jsem přítelkyni –
je skoro k podzimu,
vem tělo své a pojď,
než zazmítá se
kostra draka v drátech,
než staje s broskví jíní
a než potkáme cestou
blouznivý vítr a sad,
který po dukátech
listí hází mu.

Řekl jsem přítelkyni –
vem tělo své a pojď,
půjdeme na špilberk.
Je skoro k podzimu,
básně se však ještě zelenají,
i když keře poodkvetlé spí tu,
a třpytný letoun slídí po blankytu,
kam připjal by svůj šperk.

Varhany motorů
rozechvívaly loď,
na které plulo město.
Na horní palubě
řekl jsem přítelkyni,
když objal jsem ji cestou,
cestičkou nahoru –
hleď, totot vše je tvé,
co zavřeš pod víčka:
i žluvy na dubě,
krok z pavlačí a síní,
i háje pro mrtvé,
jež v srdci pochovalas,
Koliště, Petrov, Radlas,
i malá sovička,
co houká po vlacích,
i dýmy, které plují.
Hleď, to vše je tvé,
co zavřeš pod víčka
s klenoty očí svých
tak jako do etují.

I červeň tramvají
je tvá, i alej s hlohem,
křídla, jež mávají,
dávajíce nám sbohem,
odprýsklé návěstí
- fermeže, barvy, laky –
déšť, který šelestí,
déšť, který smývá šminku,
a na Zeleném rynku
kašna i v noci vřící,
koberce létající,
utkané textiláky,
vinárna v Klášteře,
hospoda U rosničky,
kde jsi mi slíbila
věrnost i v nevěře
a kam se vracím vždycky,
když dlužím duši verš
a tělu sklenku vína.
Hleď, toto vše je tvé,
zeď, která zapomíná
pod slídou z perleti,
pod větví popínavou,
že ty si vzpomeneš,
jak nahou, bez větve,
hřávalas ji svou hlavou,
tonouc v mém objetí.

To město lásky tvé,
je tvé
jak já a každý dům a sad.
A neboj se, že odletí
i s dýmy, které plují.
zavři je pod víčka
s klenoty očí svých
tak jako do etují.

A nech si o něm zdát.

Sny.

Snívali sa mi divné sny. V tmavozelenom lese. Pozorovala som tam dve hrdličky, ktoré boli biele ako sneh a sedeli pod agátom. Ukazovala som ich môjmu bielemu pávovi, ktorý nerozprával a bol môj kamarát. Hrdličky sa ho zľakli a v tom sa premenili na obrovské biele jednorožce a odcválali preč. Gýč?

Šťastie.

Ževraj šťastie je skôr výnimka. Ževraj majú pocity nešťastia viac podôb ako šťastia. Ževraj je šťastie zrejmé, ževraj nám leží na dlani. Ževraj šťastné chvíle trvajú krátko a ľahko sa zabúdajú. Ževraj je šťastie náhodné. Neverím ANI slovo. Asi sa vymykám.

Vítězslav Nezval - Vteřina

Miláčku ty máš v ústech zralou třešni
Jak chutná ti?
Takové odpoledne jako dnešní
se nevrátí.

Miláčku ty máš v ústech plno jahod
a v očích vřes.
A já jenž žiji celý život z náhod
jsem šťasten dnes.

Piateho.

Dážď, perina. Otvorené drevené okno cez ktoré na mňa pršia kvapky. A ja si len utieram čelo a smejem sa a skúšam sa udržať na bokoch (podopieram si bôčky), nohy hore, sviečka sa to volalo, keď sme to robili ako malé deti. A sfukujem sviečku a popálim sa. Som nešikovná. Presne to a niekedy inokedy.

Siedmeho.

Rada sa prechádzam a objavujem nové miesta o ktorých by sa mi ani nesnívalo. Prešla som dnes asi desať minút chôdze a ocitla sa na ulici, ktorá bola pre mňa naozaj zaujímavá. Dlhá lipová alej vedúca k akémusi parku. Tam som sa však potme neodvážila. Listy líp osvetlovalo pouličné svetlo. Listy silno kontrastovali s tmavým kmeňom stromu. Domy boli prádzne a nesvietilo sa v nich, pretože to pravdepodobne boli úrady... Len v nemocnici bolo za oknami vidieť lekárov v zelenom rúchu a pustenú TV. Na tomto mieste som si spomenula na to, že chcem mať vlastnú bazu, lipu, brezu, nezábudky, divé ruže a neskôr aj krík divého jazmínu. Som zvedavá ako to tam bude vyzerať počas dňa, pretože v noci išiel z prázdnych domov strach. Natrhala som si mladé listy stromov, ktoré lisujem a niektorým z Vás vytvorím prekvapenie. Aspoň také pekné ako čakalo dnes mňa za zónou môjho bežného pohybu po Brne, po meste, ktoré mám naozaj rada.

O4. máj

"Jigsaw Falling Into Place"

Just as you take my hand
Just as you write my number down
Just as the drinks arrive
Just as they play your favourite song
As your bad day disappears
No longer wound up like a spring
Before you've had too much
Come back in focus again

The walls abandon shape
They've got a Cheshire cat grin
All blurring into one
This place is on a mission
Before the night owl
Before the animal noises
Closed circuit cameras
Before you're comatose

Before you run away from me
Before you're lost between the notes
The beat goes round and round
The beat goes round and round
I never really got there
I just pretended that I had
What's the point of instruments
Words are a sawed off shotgun

Come on and let it out
Come on and let it out
Come on and let it out
Come on and let it out

Before you run away from me
Before you're lost between the notes
Just as you take the mic
Just as you dance, dance, dance

Jigsaw falling into place
There is nothing to explain
Regard each other as you pass
She looks back, you look back
Not just once
Not just twice
Wish away the nightmare
Wish away the nightmare
You've got a light you can feel it on your back
A light you can feel it on your back
Jigsaw falling into place





http://www.youtube.com/watch?v=NCq7_cpJQUM

Niekedy.

Rada si pletiem veniec z listov petržlenu, potom ho cítim na celých rukách. Rada sa len tak obzerám dozadu, rada sa vozím výťahom. Mám rada výšky, nebojím sa ich, no mám pred nimi rešpekt. Som rada, keď môžem byť niekde vysoko, na nejakej hore. Potom skúmam, či by sa ešte dalo ísť vyššie a keď zistím, že už nie, že táto hora je najvyššia v okolí, zmocní sa ma veľké šťastie. Dodnes si pamätám ako som sa naučila pliesť vence zo sedmokrások a púpav. Bolo to na dvore u mojej prastarej mamy, najskôr mi to nešlo, no keď ma to konečne naučila, plietla som ich zo všetkého, čo sa aspoň trochu podobalo na kvet. Keď sa mi veniec nepodaril, dala som ho zožrať sliepkam. Tým chutil. A tak si teraz splietam svoj život zo všetkého, čo sa aspoň trochu podobá na kvet. A keď sa mi nepáči, dám ho zožrať sliekam a upletiem si nový. Veď je tu jar!

Vždy keď.

Vždy keď mi je zle prihodí sa mi aj niečo fajn. Dnes som našla v zadnom vrecku riflí malú perličku, ktorú som dostala do daru, niekto mi ju tam skryl. Ležala na chodníku len tak. Niekto ju zo zeme zdvihol a ja som ju dostala. Dnes sa mi v zlej chvíli zakotúľala do ruky. Zlepšila mi náladu.

Ach bože.

Ešte päť dní v Prievidzi. Keby tu nebol les a Matej, je so mnou zle. Je tu pekne. Len tu nikde nie sú tulipánky. Ale v kine je dnes Psycho. Fajn. A teším sa na HOREHRONIE za Lenčou.

Aká pekná kaviareň.

Dnes sme sa vybrali uloviť nejaké knihy zadarmo a zablúdili sme do kaviarne na Gorkého ulici. Prisadol si k nám malý hafan. My sa s ním len tak rozprávame - (majiteľovi) a on na to, že je hluchá. Takže to bola fenka. A potom sme sa pozerali von oknom, lebo jeden chlapec venčil štyroch chrtov! Koľká nespravodlivosť! A boli takí krásní a nádherní a všemohúci! ACH. Pozrite sa aká to bola pekná kaviarnička.

Photos by FALK

Pekné.

http://www.youtube.com/watch?v=hnXCzFnkxtY

Oxymoron

Tú, s ktorou najviac prežil zahadzuje.

Moon.

http://www.youtube.com/watch?v=ltYq-jalYm0&feature=fvst

Trinásta komnata.

Dnešným dňom som svoje predstavy s milou radosťou zamkla do trinástej komnaty a následne som od nej stratila kľúč. Takže sa tam už nedostanem. Koľká radosť!

Paranoja.

Paranoja je jedným z ťažkých druhov psychózy, vyznačujúci sa bludmi, chorobnými predstavami ohrozenia a stihomamom. Všeobecne je tento pojem používaný aj pre nadmerné obavy o svoju osobu, spojené napríklad s konšpiračnými teóriami.

Teraz sa nenáviďme, nechápme, robme si napriek. Nedopadlo to tak ako malo, tak sa z nás stali nepriatelia. Jeden vždy za to môže viac ako druhý. Tak to bolo, tak to je.