Detská izba

Tak mi je dobre, ležím vo frajerovej posteli v jeho detskej izbe. Rodičia sa chystajú k spánku a on je vonku s "Bučkotami". Verím, že človek je súčasťou prírody, som romantik. Teším sa keď si ku mne priľahneš.

Poklad

Som Tvoj poklad v zasneženom dome.

Smart people

Prečo sú ľudia, ktorí majú veľa peňazí takí neorigoš? Prečo majú šeci Ray Ban a iPhone? Oni chcú vyzerať šeci tak isto? Sa tak poznávajú? 

"Hej, čau jak sa maš, vyzeráš jak ja, asi máš love a žádny štýl."

Laurence Anyways Film Clip - Official HD Trailer

Sobotka

Je sobota ráno. Vonku to vyzerá zas jak v líščej nore. Ale tu u nás je strašne dobrunko. Chápte ma tak, že v tomto byte je dobrá energia. Z lesov naokolo sa vyparuje voda, je tu hmlisto. Raňajskujem druhú najlepšiu šunku akú som kedy jedla, jarnú cibuľku (na jeseň) a pozor, príde veľká klasika : earl grey s medom a citrónom. Hrá mi tadyc FM4, periem nohavičky a večer idem do kina. Už teraz mám z dnešku radosť. Dnešok je nejaký iný.

Strání

Kopce nad obcou Strání ma asi budú fascinovať donekonečna.

Jonny Greenwood - Able-Bodied Seaman (The Master ost)

Na toto treba dobrunké repráčiky prosím.

Historia de la calle

Pán sa v električke učí španielčinu z knižky pre deti. Milý.

Historia de la calle

Nevládny chlapec. O barlách sa pohybuje ako nejaké prazvláštne zviera. Kolísa sa zo strany na stranu. Chcela by som vedieť na čo myslí.

Z leta, z tepla

Všetky okná v meste boli v ten deň otvorené. Sedeli sme na parapete s nohami von do ulice. Pod nami jazdili električky. Hudba hučala, slnko zapadalo, víno, cigarety. Ráno vstávame, púšťame si Caribouovu spievanku. Jedno z najkrajších rán môjho života. Pohoda 2012 Jamelia live, najkrajší zážitok ever.

28. október, prvý sneh, 08.15, cesta z PD do Brna, neďaleko TN

Sezóna začína, sezóna nevrcholí

Začala sa sezóna. Matky s dcérami už nakupujú v číňakoch zimnú obuv. Pomaly ALE ISTO mi zimička prichádza.

Načo pójdem domov

Tá stará pani, ku ktorej som si vo vlaku prisadla voňala ako ryby. Pripomenula mi letné chvíle v Slovinsku/Talánsku. Slávky, škeble, morské ryby, kalamáre, krevety, fíky, broskve a holé cecky na pláži.

Červenú ošúchanú kabelku mala. Takú, keď sa z nej odlupuje "akoby fejk" koža. Topánky staré tak dvadsať rokov - biele, s dierkovaním na špici. Sivé silonky, sivá sukňa, nad pätou leukoplast. Presnejšie vata prelepená tým leukoplastom, ktorý sme ako deti neznášali. Biela šušťačka a na krku šatka. Celkovo vyzerala ako z inej doby.

Pohoda

Pohoda neni billboard pohoda cestou vlakom, ale to, že vo večerných oknách za záclonami cigánského baráku sa nič zvláštneho nedeje. Brno. Každodenná rutina.

Cesta do školy

Psí víno všudy kolem.

Nákupy

Kôpor, koriander, živé kari, voda, ovocie, fazuľové lusky, pesto, talánska rizotová rýža (rýža!), mulino bianco, talánske pecorino, lesné huby od pána, bratislavské rohlíčky,  bagety, chlieb, calcium chloratum, aspirin.

LA DOLCE VITA!

30.09.2012

Ja a spln Ťa čakáme.

Bánovce nad Bebravou

Hviezda na nebi záhad. 

numerologia.sk

21. september, skoro 22.

Posledný deň zaspávam s odostrenými závesmi. S pohľadom na svietiace okná paneláku oproti. Je desať hodín. Všetci sú ešte hore. Dokonca je v oknách možné pozorovať, kto čo sleduje v TV. Modré svetlá blikajú narovnako. Rovnaký kanál. Všetci. Celý panelák. Spím. 

("Nebudete mať zasvietené, veď ide svetlo z domu oproti!")

Hovorievala nám mamina keď sme sa pred spánkom báli tmy.

Romantika 21. september

Po mäkkom borovicovom suchom ihličí sa bosky prechádzam. Ako po koberci, ktorý nemám.

(Aktualizácia - už mám)

Telefonát v PD

Manažérečka s nalakuvanýma nechtama (zlo) hovorí v nerve do telefónu:

" Pizdra východňarska!"

Organizmus (nagymama)

Slovenské deti zmizli zo Slovenska do Anglicka. Vieš, jáňom, či ich nechcú na organizmus.

(na orgány)

Burčáky

"Poďte sem mladý pane! Toto je MERCEDES medzi burčákmi!"

Dobré dni

No tak vitám po pár mesiacoch späť vo svojej virtualite. Mám sa dobre. Jem vlastnoručne nakrájané hranolky do hranolkového tvaru, vlastnoručne vysmažené na olivovom oleji a posolené soľou z Koperu. Za oknom mám šíre lesy a tichotu. Leto bolo nádherné.

klešík

Krástne dni všem

Napr. vo vlaku

Ľudia vo vlaku katastrofa (sú triezvi). IQ rovná sa zhorenému stromu do ktorého udrie blesk. Výraz v tvárach tiež vyhoretý. Hanbím sa za svojich rovesníkov bez intelektu. Začínam sa hanbiť aj za to, že som Slovenka a žijem tu, medzi nimi, s nimi, debilmi, ktorí by tomuto patextu snáď ani nerozumeli. Premenovať sa. Inde byť. Tatiana Tournier. Fragmenty z ich rozhovoru : "Ja nemám plavky, mám podprsenku. Zelenú ako vojačka.". Prirovnáva ma staršia generácia k nim? Ku generácii debilov? Sme takisto mladí a takisto hlúpi... Som znechutená z rozhovoru, ktorému sa nedá vyhnúť.

Recept na niečo v sójovej omáčke; aranžérky v kvetinárstvach, ktoré zaspali dobu; predavačky, ktoré odrbávajú o peniaze; čašníci, ktorí sa zásadne nezdravia ako prví; vodiči, ktorí vás len "náhodou" pustia na prechode; nekvalitné potraviny za kvalitné ceny; dovolenkári v Chorvátsku so sterilizovanou kukuricou, paštékami a vifonkami.

Ponúkam vám svoju grcku v "sáčku" (lebo spisovný jazyk zmitol už aj z TV) previazanú stužkou najhnusnejšou akú si len viete predstaviť. Dávam vám to zadarmo, za 0 eur, užite si ju.*

* Po obdržaní zaplatíte manipulačný poplatok 39,99 eur faktoriál. Ak zavoláte ihneď obdržíte porciu naviac. Úplne zadarmo.

Elán je Elán

"Láska je film za najdrahší lístok."

Mne raz z toho Elánu srdce pukne.

Smrte

Deti pred kvetinárstvom voňajú kvety. Starí otcovia umierajú.

Manitoba - Brandon

Celok je to čo má počiatok, stred a koniec povedal Aristoteles.

Chodia mi smsky (áno smsky) typu : "Si chudera, skončila si." Ja si to ale o sebe nemyslím.

John Donne je môj dnešný hrdina.

Leto krástne

Na plachte sa suší voňavá mäta, repík, materina dúška, ostružina a trezalka. Leto ako má byť. Všetko je v poriadku na lúkach nad dedinou. Všetko je v poriadku. Tu. U mňa. Bez elektriny a internetu. 

Rio de Janeiro, du hast meine liebe.

Druhé město

Ženy zúbožené týmto mestom motajúce sa z práce a do práce v rozťahanom tričku a dávno zodratých topánkach na opätku. Občas sa zastavia v krčme kam chodia muži po nočnej na pivo + borovitsky. Vidím to z perspektívy zastávky, ktorou chodím z práce a do práce v žiarivo tyrkysovej blúzke a s mačacím zlatom na krku. Z perspektívy mladej ženy. Tento maloveľký svet. Všetko v jednom. 

Chcela by som aby ma ľudia videli tak ako ich vidím ja.

"Life is a Pigsty" by Morrissey

Take me out tonight

arsenicum album

Niekedy keď už nejde hlasitosť vyššie ale stále nie je dostatočne vysoko, počúvam hudbu tak, že si slúchatká vtlačím hlbšie do uší a oboma rukami ich tam držím až kým hudba nedohrá. Tento môj "jav" mi umožňuje nepočuť nič okolo. Tento môj "jav" by som potrebovala aplikovať do bežného života. Nepočuť nič a nikoho, spraviť si malú cenzúru lásky a vybrať do nej len to najlepšie z najlepšieho. Ostatné mať v piči. Niekedy by som chcela byť hluchá. A nemať srdce. Aby tam nebilo. Tam v tej prázdnej jaskyni.

osvětlení zhasne

Coca Colu si kupujem zásadne vtedy keď mi je zásadne na piču. Keď ostanem len prízrakom z Lynchovho filmu. "Lebo mám podväzky." Keď si na dve hodiny ľahnem do vane, v ktorej necítiť žiaden pach ani vôňu. Potrebujem si zaplávať. Nutne. Ihneď.

len tak kvitnem

Vieš presne ako si ľahneš. Presne vieš ako budeš celú noc spať. Poznáš si svoju polohu. Necítiš inú vôňu ako svoju. Len ty a znova a stále. Zlo. Chladnička znie ako svrčky poľné. Prázdny byt.

povedz mi niečo odpovedz mi hovor mi

Povedz mi niečo.

Nie nie.

Slovenský ľud

Najžiaducejšími vlastnosťami dievčaťa v očiach mládencov boli od nepamäti krása a šikovnosť.

slečinky palačinky

Si božská, lepšia ako všetky slečinky.

tak trefne o mne

2012 pero na bombičku

Planetárna bytosť, ktorá sa ti prechádza cestičkou medzi znamienkami. To som ja. Mliečna hviezdička, ktorú zviedla mliečna cestička. (Bola raz malá, malá hviezdička...) Tá, ktorá počúva svoju divnú hudbu vo svojej divnej izbe. Tá, ktorá "tak trochu" žije v inom svete. A okrem toho má pocit, že ak odniekiaľ odíde, tak sa to miesto zmení. Bude mať iné čaro. Tá, ktorá ešte stále nepochopila, že nikoho nezaujíma. Preskakuje znamienka ako kamene v jazere v botanickej záhrade. Až raz do NEHO spadne. Znamienkového.

Zopár mne milých obrázkov

Dvere

Už aj on predo mnou zatvára dvere. Aj môj otec to robí. Neznášam to, pripadám si byť nežiadaná.

Vždy

Vždy vyberie tú najmenej logickú cestu - nevie sa dobre orientovať. A ajtak ho milujem.

Gauloises

Lebo ja so Sartrom rovnaké cigy fajčíme. 

Almázia tieto sny

Idem zo školy (DIFA), stretám Jakuba Benka. Myslím si, že sa len pozdravíme, keď on ma zrazu pozve do ťamanského bistra, v ktorom pracuje... Jeme kokosovú omáčku s piškótami. Hovorí mi, že v byte majú 49 st. C,  pretože tam pestujú dvojmetrové narcisy, ale už odkvitli, čiže sú tam len listy. Nakoniec sme tam ale išli (napriek teplu). Erotickú pasáž vynechávam.

Zubárka II

Borovice za oknom a malá zlatá náušnička. V zubárskom kresle poetika dňa.

Zubárka

Podľa čínskej medicíny jin a jang si ty jin a chýba ti jang. Si jin, to je všetko krehké, jemné, ako ty - éterické. Tvoje zuby sú tiež krehké a jemné. Chýba ti jang. To je všetko tvrdé, pevné, tuhé.

...

Mala by si začať jesť tuhšiu stravu.

LOL

Almázia tieto sny

Matej sa premeňoval na zajaca a považoval to za skvelý pocit. Na malého huňatého bieleho zajaca. Keď sa najedol ako človek, nebol hladný ako zajac. Jedol šalát s jogurtovou zálievkou ako človek a malý kríček z mojej kytice ako zajac. Strih. Vo vani si holím ohanbie. Precízne ako nikdy. Strih. Matej ide po ulici v hrubom vlnenom svetri a čiapke. Pred našim domom v Brne, teplota cca 30 st. C. Pozdravili sme sa, ponáhľala som sa do TV, kde som účinkovala v relácii, ktorú viedla Janka Hospodárová (tancovala som tam brušné tance) - potrebovala som peniaze. Bohužiaľ som jej povedala, že táto show je trápna presne tak ako ona (IN HER FACE). Vykopla ma. Strih. Večera so strašne veľa chodmi v nejakej kedysi možno trochu dekadentnej reštike v Bratislave. Reštaurácia preplnená ľuďmi, vzduch zafajčený. Medzi ľuďmi sedel i nemenovaný brnenský herec Michal Dalecký (?), ktorý sa narozdiel odo mňa v tomto príspevku hanbil. Prišiel za mnou jeho kamarát  a povedal mi : "M.D. po tebe ide", no nebola to pravda. Prichádza Matej ako zajac a ja ho na kolenách kŕmim šalátom, čo príde všetkým divné asi tak ako to, že sa zhováram so zajacom.

The Killing Moon

sľubne sľubuje

Prsteň s asteroidom a mliečnou dráhou sľubuje mi.

Ráno, večer (Groch)

Rád sa dívam, civiem na svet naokolo.

Na slnko, mesiac za závesom z čipiek.

Na jas, prísvit okolo dverí, zárubní.

Na tvoju fotografiu na stene, 

čo sa zjaví vo vesmíre ako blesk.

lenivá léna

Zase nič. Od rána nič. Chuť ísť von - už sa zotmelo, už nie je také svetlo lebo už je tma. Rada píšem keď si ani na klávesnicu nevidím. Vidina scenára opäť padla. Namiesto neho si robím hrianky a ešte stále pijem "ten" čaj.

jaj

Lebo Ty si asi princ na bielom koni

Porcelán a v ňom nič

Celý deň sa tak nenápadkom zmráka nad mestom ale neprší. Verím tomu, že v momente : ja, otvorenie vchodových dverí, dopad nôh na asfalt a prejdenie cez prechod - by pršať začalo. Ako vždy. Dva krát som už zmokla tento mesiac. Deň, kedy je svetlo tak zvláštne jemnopochmúrne. Deň, kedy som i ja tak zvláštne jemnopochmúrna. Jasmínový čaj. Dva krát do roka a práve dnes. Neviem prečo, strašne silno vonia, tak silno ako všetky veci naokolo mňa v poslednej dobe. Neviem už ani ako dlho sa lúhuje. Ja sa ale "lúhujem" až priveľmi. Viem si predstaviť seba. Tam vonku za oknom, na tom chodníku, v tom svetle, zmoknutú a s myšlienkami, ktoré by chceli poznať mnohí alebo nikto. A namiesto toho sa celý deň lúhujem v tomto byte, kde sa ozve za celý deň jedna veta. "Dobré ráno."

Dni, na ktoré čakám... 

... Nechodia

Idem sa dogrcať z tej silnej vône toho pochmúrneho čaju.

Napísala by som si s tebou diktát. Ty by si diktoval a ja by som písala. Ty by si diktoval a ja by som písala. Až do zošedivenia. Až do smrti. Alebo až dokým by sme sa dopracovali k rannej vianočke a bielemu mliečku.

Máli sa mi. Všetkého sa mi máli.

Tak, jak Ti je?

Krásně.

holuby za oknom

Ten čas kedy sme spolu v posteli počúvali rozhlasové hry a za oknom pršalo. Ten kúsok z Teba mi chýba. S jeden a pol hodinovým posunom.

i zem se za ní otočila

Bloncky

Blondínky sú akože viac úprimné, či ako?

Homme

Muž sedí na lavičke. Lavička sa nachádza v strede kruhu pučiacich stromov. V strede kruhu je muž.

To decko

To decko, čo mi poslalo nejakú kravinu. "Sprav si test. Dozvieš sa aká si povaha." To decko nemalo iste ani 13 rokov. Som biela. To decko ani nevie, čo spravilo.

Túto farbu majú radi ľudia otvorení, úprimní a nekompromisní, ktorí nič neodpustia sebe ani svojmu okoliu.

Tým, ktorý to ešte o mne nevedia

LEBO SOM PRIJEBANÁ PIČA

raz

Verím tomu, že raz to príde. Raz si zbalím všetky veci a odídem. Od Teba, od seba, od Vás. A možno to bude skôr ako ... raz ... a možno to vôbec neoľutujem. Najskôr však treba obhájiť titul, mám čas 3 mesiace.

taká si mi krásna canina rosa

Dekadencia

Chuť na dekadentný zafajčený večierok plný chlastu cigariet drog a roku 1969. Bez zábran.

?

Čo mi teraz zostáva? To čo vždy. Napiť sa vody, dať si cigu a ísť si ľahnúť s pocitom toho, že keď vstanem, tak to možno prejde. Možno to bude lepšie.

Sama tomu neverím.

Ligotavé pozlátko pod ním zhnitý staniol

Niekedy sa dostavia dni, keď sa ku mne dostane niečo. Nejaké malé pokušenie a ja mu neodolám. Je to akoby som do ruky mala chytiť nejaký trblietavý drahokam. Viem, tuším, že to nedopadne dobre a predsa to vždy spravím. Vždy. Môj život je plný pokušiteľských vecí. Nehovorím o ľuďoch.

A tak sa vo svojich 22 rokov vďaka týmto mojim malým tajným pokušeniam o ľuďoch dozvedám veci, o ktorých by si naozaj priali aby radšej zostali tajomstvom.

A tak sa vo svojich 22 rokoch dozvedám, že netreba veriť ani tej najbližšej osobe, o ktorej jedinej si myslím, že mi "hovorí pravdu".

Nuž a tak malá a naivná Tánička opäť padla na hubu a zistila akí sú ľudia v skutočnosti veľkí klamári a lužiari.

A tak som sa aspoň v 22 rokoch dozvedela, čo najviac na svete neznášam. Slovíčko veľmi jednoduché päťpísmenkové. Faloš.

"Asi je lepšie byť sama ako mať očakávania ktoré každý deň padajú."

R

Len jednému človeku na tejto planéte môžem veriť. Si to Ty Radka.

za rohom

Asi tak šesť krát do roka ma potešíte svojou magicko/neopísateľnou prítomnosťou niekde v uliciach tohto Starého Brna. Poznám Vaše meno. Mihalnice sa mi dotýkajú spodného viečka, pretože Vy ste ten jediný, pred ktorým sa hanbím. Hľadíte na mňa, vždy vždy vždy. Cítim to. Niekedy sa nám vzdušné linky pohľadov stretnú a to je to najväcšie a zároveň najkrajšie zlo tohto mesta. Čo spôsobuje to, že Vás mám zafixovaného v hlave ako nejakú rovnicu zo základnej školy? Pämatám si ju doteraz. Ste tam, stali ste sa súčasťou mňa, bez toho aby ste o tom vedeli. Ticho hľadíte. Chcem vedieť, čo si myslíte. Čo všetko je za tými očami. A za mojimi? Nič zvláštnejšie nepoznám.

Pohľady na uliciach.

leto vône tône tajomné

Veniec z kvetov bazy na hlave mať. Sypať si do úst peľ a ležať v tráve pod stromom. Pozerať sa Ti do očí.

Jak nejlépe snít

Všechno odkládej. Nikdy nedělej dnes, co můžeš neudělat také zítra. Vždyť ani není třeba, aby se něco dělalo, ať zítra či dnes. Nikdy neuvažuj o tom, co hodláš dělat. Prostě to nedělej. Žij svůj život. Nenech se jím žít.

Fernando Pessoa

Sokolík, zanes ma k nej!

„Milá moja,“ povedal ženích, „obráť sa ku mne bruchom“. A ona nechcela. Tu ženích druhý raz povedal, „Obráť sa ku mne.“ A keď sa i teraz neotočila, nazlostil sa ženích a zarazil jej ostrie noža do chrbta. Potom s krvavými rukami vošiel do kuchyne a vraví : „Muzikanti hrajte, nech všetci vidia, že je u nás veselie.“

Zbehovia a pútnici

perly

jak perleť javí sa moja klávesnica dnes večer. perleťou tekutou obliata. presne z tohto uhla, ktorý zaujímam temer každý večer. je to tak.

pol roka

deň pod mrakom, príjemné svetlo, osem hodín, spať idem. zase s pocitom, že som nič neurobila. už pol roka

svet je zdevastovaný môj frajer mi nedá like na veci v mojom profile, umieram

šípka dole

ten blog pod týmto publikovaný neplatí už zdá sa viac.

akýmsi zlým smerom sa to uberá. volať mi z povinnosti. nechcem

Ránečká

Normálne vstať, dať si ráno spolu (sami) kávu (takú akú môžem ja kvôli žalúdku), sústrediť sa len na kávu. Slnečné lúče v izbe/ byte/ lúke. Byť proste spolu. A nič iné a nič viac. Sústrediť sa jeden na druhého LEN. Aspoň jeden víkend. Aspoň jeden.

No signal.

Sibír

Dúfam, že sa máš fajn a Tvoje dni sú aj bezo mňa naplnené radosťou. Viem, že to tak je.

noci moje

Ležať na chrbte, počúvať v tme Massive Attack. prežívať nočné radosti.

brno

Moc to hrotíte borci, vole.

Moja povaha sa začína uberať nejakým divným smerom, jak keby ju vírus či imelo napadlo. Oslabuje moje pozitívne ja a mení moju dobrodružnú povahu na racionálnu nudnú sračku. 22 rokov mám. Sračky vnútri môjho sračkového ja, ktoré mmntálne neznášam a nedokážem si pomôcť (sama sebe neviem pomôcť) a nikto a nič zo mňa nevie vymlátiť túto usmiatu skepsu.

tsaaaa

Pustiť si hudbu a zabudnúť na vás všetkých a vaše všetko. Penu sladkú okolo huby mať. No v hube býva väčšinou tma a hnusný smrad. (To nemal byť rým) Chcem byť jeden z tých reklamných letákov, ktoré vypúšťali lietadlá keď sme boli malé deti. Dopadnúť na zem a poriadne si rozbiť hubu aj kolená. Vyraziť si dych a zadrieť triesku. Žiť.

vlak

Opustené zimné slnečnicové pole. Uprostred neho opadaný strom a na ňom vták.

žabník

Ľahnúť si do postele ustlanej starou mamou. Odísť so zákuskami, ktorými kŕmi "holubov".

. . .

Mojej žene sa film páčil... Ovšem, moja žena je intelektuálka.

padá

Zase padá mi to tričko z ramien, nedávajte mi viac tie drogy k ústam dobrovoľne.

TV

Iveta Malachovská si na seba obliekla šaty Carmen (+ červený rúž), asi aby z nej bolo cítiť jej temperament. Kveta Horváthová má nový melír, pretože je to "in" a Janka Hospodárová vie úplne najlepšie ako sa usmievať s afektom. Iveta Malachovská nevie, ak sa robí cukrový sirup (trapas) ale určite vie, čo je "in". Kveta (trapas) nie je "in" lebo melír vôbec nie je "in". A Janka Hospodárová nevie, čo má povedať, tak sa len afektovane usmieva do kamery.

Ivete Malachovskej sa všetci smejú za jej šaty Carmen.

Kveta súcití so psami v útulkoch.

Janka nevie nikdy nič.

Dnes je však Valentín, dnes Iveta dostala sexy prádielko a la Carmen, Kvetka Horváthová dostala retiazku so srdiečkom a Janka dostala kyticu červených ruží (počet 50). Moderátorky nikdy nedostávajú skromné darčeky. NIKDY!

Zajtra sa možno dozvieme aj od Soni (Sone?) Mullerovej nejaké trendy pikošky. Oblečené bude mať červené pančuchy, červené šaty, červené lodičky a ružový sveter. Manikúra do červena. Na pedikúre nikdy v živote nebola (šteklí ju to). Soňa je proste "in". Len ona má výsadu televíznej hlásateľky. O ostatných ženách spomenutých v tomto článku si myslí, že sú chudery, no navonok sú dobrými priateľkami. (Dobrá priateľka = latte iba s veľkou mliečnou penou a hnedým cukrom, ohováranie ostatných priateliek a všetkých tých zlých mužov, riešenie váhy - pritom latte s hnedým cukrom a určite nejaký ten koláčik) To som ešte nespomenula Paťu Jariabkovú, ktorá koláčiky najradšej pečie svojmu miláčikovi, spraví sa na plechu, nech majú potechu. Ako ma len baví premýšľať v tejto rovine.

Nebuď takáto prosím

Určite nie som jediná na svete, ktorá keď zavrie v noci oči a pochvíľke ich otvorí tak vidí ako sa tma premiestňuje po miestnosti. Určite nie som práve ja tá jediná, ktorá počuje zvuky, ktoré vôbec neexistujú (keď zaspávam). Asi si ich v hlave vytváram preto, aby som mala dôvod sa báť. Pretože si už možno ani neviem predstaviť, že by to bolo inak. Nebáť sa v noci, v tme, sama, v byte. Od decka.

Nedokážem byť sama. Zaspávať a ísť sa po tme vyčúrať, nedajbože navštíviť druhú miestnosť. Dajte mi facku. Neviem ako to prekonať.

Nebuď takáto prosím

Kto vymyslel tento jebnutý "sviatok" naozaj neviem. A neviem ani to, prečo by som mala mať zlú náladu ak dnešný deň trávim sama. Viac ma hnevá, že mi nefunguje ten pojebaný video chat do Lisabonu!

Toto dnes poslal Janči a ja som z toho úplne mimo (ešte viac ako obvykle) to je ale krásne

Portico Quartet - Lacker Boo

Musím sa vyspať

Asi sa na to všetko potrebujem len riadne vyspať. Zmieriť sa s tým, že ryža sa v tomto byte varí dvesto hodín a je tu zima. Asi sa potrebujem vyspať, aby som sa nelámala ako hríby tesne pod klobúčikom, aby ma nenapádali tie divné chmáry a chaluhy a riasy podvodné, do ktorých sa práve ja tak ľahko zamotám. Možno som len vypila málo vody, možno je spln, možno mám krámy a možno mám len chuť na sladké, ktorú nikdy nemávam. Čo sa so mnou deje? WTF? Balkón tu je ale plyn asi z dvojplatničky nezajebem. Jedine ak seba.

Pri tomto sa mi najlepšie plače

Sladkosti majáles s cukríkmi a želé

Po 100 rokoch som si kúpila sladkosti podľa toho, na čo mám práve chuť a nie podľa toho koľko stoja. (Už neviem písať ani čiarky a zase mi to je len jedno...) Akútne mi chýbal cukor, sladké nejem. Dnes mám plnú misku pistácii a s nikým sa nerozdelím. Ach. Slastný pocit. Klamem. Bolo to asi pred 4 dňami.

Zase slzy v ušiach.

Byť nahá a utekať so psami značky Husky po pláňach a lúkach.

Na to tak myslievam vo voľnom čase.

PD

Pustiť si v centre Prievidze WWW je ako ísť po centre NY s fúrikom.

Klobása v zube

Dnes sa cítim ako kúsok klobásy zaseknutý v zube. Nejde von. Je mi smutno.

Dnešná

píp pí

Toto je presne ten deň, že keď si chcem v sekáči kúpiť oteplovačky, tak stoja 22 eur minimálne, make-up je trblietkový jak pre nejakú glitter piču a ani tú polievku, ktorú varím sa mi nechce ochutnať...

najsexi vec na mojom tele

Včera som sa do seba zahľadela. Rifle, košeľa taká trochu obťáhnutá modro bordovo károvaná (veľmi príjemného makušškého materiálu) prsteň z prievizdského Prioru s modrým očkom a bosé nohy, bosé labky. To bol nádherný pohľad.

Nahé nohy na tom celom svojom tele.

trápne chvíle

stáť a fajčiť cigaretu, vonku na vzduchu, lebo tam je to najlepšie, počuť stokrát ten istý partnerský rozhovor a pokúsiť sa ho nevnímať. dá sa to, aj keď tí dvaja stoja 20 cm za mnou. niekedy to zaberie veľa času, niekedy to vezme veľa energie. tváriť sa optimisticky. byť optimistická. nechcem. byť taká akou sa necítim v danej chvíli. musím sa prispôsobovať ľuďom a okolnostiam, lebo tak to asi má byť. VŽDY.

úsmev na tvár a pivo na tácku.

ešteže aj včely mávajú depresie. lenže čo s nimi, keď mne tie moje včera večer uleteli?

Otázka

A čo, že je toto Bratislava, tu sa nesmie ísť ani do večierky v pyžame, či čo?

"Poď mi prosím ťa ukázať, že ako mám dať tú aviváž." Aspoň niečo, aspoň niečo :)

Tak teraz Vám rozpoviem

(VÝLEV)

Je to môj blog, v ktorom budem písať o čom ja chcem...

Tak a teraz Vám ja rozpoviem, čo ma mrzí a čoho mi je ľúto. Momentálne môj krvný tlak dosiahol tej najvyššej úrovne a je mi úplne jedno, čo si polovica z Vás bude po prečítaní tohto článku o takej chudere ako som ja myslieť.

NIKDY V ŽIVOTE (áno, viem, že doba je moderná, všade sú pojebané reklamné billboardy na pojebané obchodné domy a pod) NEPOCHOPÍM ľudí, ktorým začína internet liezť na mozog až tak, že nedokážu svoje voľné chvíle tráviť bez neho. Nedokážu sa zmieriť s tým, že kurva nežijú vo virtuálnom svete, a že ich reálny život nemá s tým virtuálnym naozaj nič spoločné. Hneď po prebudení im je jedno, kto pri nich leží a PREČO, oni si proste tesne po otvorení očí opäť potrebujú počekovať novinky. Pri spoločnom obede si čekujú snehovú situáciu v Tatrách a pri večeri nejakú pojebanú politiku alebo mail, ktorý tých 10 hodín, do toho rána, kedy otvoria tie svoje zvedavé oči, nepočká. Lebo všetko na INTERNETE je asi zaujímavejšie ako ich OBYČAJNÝ život.

Áno, vstala som hore pičou, ak sa pýtate na toto.

Niektorí ľudia si asi nedokážu uvedomiť, že iphone je len obyčajný biely kus plastu a to, čo sa v ňom skrýva nie je ani zďaleka také dôležité ako si myslia. Kedysi boli ľudia aspoň takí slušní, že ak s niekým trávili čas a niekto im volal, ospravedlnili sa pred zdvihnutím hovoru. Lenže to treba mať dnes tiež všetko v piči a pozerať si kokotiny od rána do večera. Nechápem, čo všetci na tom facebooku, gmail, twitter a podobných sračkách vidíme. Neviem, či to naozaj potrebujeme... Je mi z nás všetkých úprimne zle. Keby sme si namiesto hodiny na facebooku radšej zmenežovali stretko s priateľmi a nečekovali tie kktiny, ktoré tam každý píše. To už je naozaj svet taký povrchný?

Vec druhá. Film marhuľový ostrov.

Od začiatku som si vravela, že na film s takýmto jebnutým názvom do kina nikdy nepôjdem. Ešte šťastie, že ma prehovorila tajomná atmosféra bratislavského kina s názvom Lumiére. To, že vo filme hrali herci, ktorých mená zneli viac maďarsky ako slovensky je len dobre, nech sa už ľudia konečne spamätajú a uvedomia si, že aj toto je súčasťou Slovenska. Prostredie, v ktorom sa film odohrával bolo pre mňa osobne veľmi očarujúce, čomu dopomohlo aj letné obdobie, hudba a kamera, ktorá mne naozaj vyhovovala. Konečne nejaký film o obyčajných ľuďoch v obyčajnom Slovensku.

Ak sa vám zdá, že dve línie tohto blogu sa nedopĺňajú, pozrite si film.

P.S. Ak mit o niekto lajknete, dostanete na p...

° ° °

Rozkvetlá zahrada, zpěvné ptactvo. Sedíš si uprostred toho na takom tom drevenom rozkladacom kresle, ktoré má poťah z látky (červeno-biely) a vypľúvaš si do dlane rozbité zuby, pretože si už dnes x krát povedal slovo BOHAAA.

Hocus Pocus Hip Hop ? feat The Procussions [Official Video]

Weekend Wolves - Karma

ER - f

Žena ráno vstane. Pustí si svoju obľúbenú hudbu (žiaden zlovestný pop). Otvorí okno, pretrie si oči, vetrá. Vetrá dovtedy , kým jej nenaskočia zimomriavky. Ešte sa chvíľku jemne húpe v bokoch, do rytmu toho jej jemného beatu. Zatvára okno, pozerá kdesi pred seba. Zastiera záclonu.

Varí si zázvorový čaj, pretože ju bolí hrdlo. Má na sebe hrubé ponožky, voľné nohavice a biele tričko. Tri dni to nosí dokola. Cez deň i v noci. Necíti sa fyzicky dobre. Sadá si na gauč a nasáva ten vyluhovaný koreň vášne, ktorý ešte doteraz nemala rada.

Zahľadí sa na svoje prsia, sú malé a pripomínajú skôr trojuholník ako nejaký oblý tvar. Spomenula si na to, že ako 13ročná kdesi čítala, že pokiaľ sa dievčatám pod prsiami neudrží ceruzka - je podprsenka zbytočná. A zbytočná bola aj vtedy na lúke pod hviezdami, keď jej bozkával tie jej premalé prsia.

Preberie sa zo snívania. Vracia sa späť. Vezme zeleninu a varí praženicu, pretože už dlho necítila jej jemnú vôňu. Ona.

Tá istá ona sedí na koberci a pozerá len tak pred seba. Sedí takto aj 20 minút, až pokým ju to neprestane baviť. Myslí na to, čo sa jej snívalo v noci, myslí na nové šaty, ktorými si spraví radosť, myslí na ten borovicový les, na ktorý myslí vždy. Väčšinou keď robieva túto "aktivitu" hovorí si, že jej dnešný deň pripomína nedeľu.

A v nedeľu má chuť na zákusky komunistického typu ako napr. : laskonka, punčák a kokosová guľka. Všetci sa jej smejú, lebo si už nevedia predstaviť nič iné ako cheesecake, muffin alebo macaron. Už asi zabudli na to, ako ich rodičia brávali do cukrárne Ameti, oproti kinu.

Nedeľa je teda chutným zákuskovým dňom, kedy sa okrem iného polievajú kvety, aj sa rosia, fajčí sa na balkóne a do skrine sa ukladá už uschnuté prádlo zo soboty. V nedeľu sa chodí na prechádzky k Dunaju, k zámku alebo len tak po námestí. V nedeľu sa dobre číta i Vianov sprievodca po Saint-Germain-des-Prés, pretože jej to pripomína chvíle strávené tam. Chvíle, za ktoré by dala 42 svojich nedelí z celého roka. Okrem toho premýšľa nad tým, že keby bol na Slovensku v baroch strašne drahý alkohol a na uliciach by sa nesmelo piť, tak by možno vznikli legendárne večierky na bytoch, do ktorých by nemohol každý. äch.

V nedeľu sa pije káva, v ostatné dni nie, pretože dráždi žalúdočnú sliznicu, no v nedeľu i žalúdok zabudne na zlé veci. V nedeľu sa jej dobre vymýšľajú recepty, ktoré by chcela mať vo svojom bistre/kaviarni a servírovať ich fajn ľuďom. Nad dvere by postavila živú zelenožltú andulku, ktorá by určovala fajn a nefajn ľudí. Keby zakrákala, bol by to nefajn človek, keby pokývala hlavou na znak súhlasu, bol by to fajn človek. Pri vstupe by vďaka tomu vznikalo napätie, ktoré by sa jej páčilo.

Keď je leto, tak je nedeľa ako stvorená na pikniky pri pníkoch stromov a motýľoch vo vlasoch.

Nuž, len ona by najradšej niekde na lúke sedela a husy pásla. Škoda, že spoločnosť je taká aká je.