Odváte vetrom

Takto to vyzerá, keď tieto texty píšem len pre seba. 

Čo som ponachádzala a ľúbi sa mi

Zápisok z tretieho marca z Bratislavy

Kino Mladosť. Premietanie filmu Nový život Adama Oľhu.

"Vo filme je všetko možné."

Deň sa preberá

Vychádza slnko, Miletička. Prázdno. Oslovuje nás pán : "Poďte dievčence!" Ivanova mama, dôchodkyne a ja. Ochutnávame med. Rôzne druhy. Nikdy by som nepovedala, že sa môžu až takto výrazne líšiť. Agátový (žena vedľa v stánku s kvetmi má zvláštny druh kvetu, vyšľachtený agát - normálne na stonke, rezaný kvet, aj voňal ako agát), lúčny, medovnicový, lipový a pastový. Lipový bol najaromatickejší, najsilnejší. Ochutnávame med. Jedna po druhej. Z plastových lyžičiek. Ako husičky. A pán je pastier a očividne mu to robí dobre. Malým dievčatám spravil medové lízatká a mame kúpil ževraj snežienky.

Takýchto dní viac...

? Nepochopiteľné

Prečo majú ženy pri nákupoch potrebu všetko chytiť do rúk?

Prúd vedomia (zostrihaný)

Veľa ženských vecí sa a ešte nestihlo dotknúť. Manikúra, umelé nechty, pedikúra, melír a zostrih u kaderníka za 60 eur. Nikdy som nebola na epilácii, na lymfodrenáži, zo solárka som po štyroch minútach ušla a už nikdy sa tam nevrátila. Presvedčili ma vtedy spolužiačky na gympli. Dva až tri krát do roka si nechám upraviť obočie. Vytrhať a zvýrazniť - zafarbiť. Tento pre mňa stresujúci úkon (viac ako zubár) mi však zvihne sebavedomie. Myslím si, že s upraveným obočím vyzerám lepšie. Premýšľam nad komunitným bývaním s priateľmi. S veľkou záhradou plnou bylín a zeleniny. Nie som feministka, ani hippie. Nemám zo seba komplexy.

Jar/Leto

To svetlé ráno, v ktoré som od Teba odchádzala bez pančušiek, holé nohy, bledé. Lámalo sa to. Jar/Leto

Zast. Antonínská

Ivan : "Tak túto herňu už zrušili? Tak to je škoda..."

Zastávka Antonínská

24.2.2013

28. február

Vo vlaku si oproti mne sadol muž s parfémom, ktorý poznám od sedemnástich. Prišla s ním i vôňa vyprážaného jedla. Závan paralelnej identity? Aj iPhone mal v ruke.