Ani neviem, čo je dnes za deň.

Len by som zas niekam odišla. Lebo tu sa ligoce len chodník od mrazu po tme. Nič viac, nič vo mne sa neligoce. Vyšplhala by som sa na strom a za ucho si dala to biele pávie pierko. A mala by som ofinu a tá by mi padala do očí. A ja by som na ňu nadávala. A prinášalo by mi šťastie. To pierko. Lebo v určitých chvíľach som veľmi šťastná. Taká ako ľudia v nonstope o 02.00 ale ešte viac. Neligoceš sa, lebo sa iskríš, a to je viac. Chodníky bývajú takto v zime zradné. Iskra nie.

December. Zima.

Chcela by som, aby sa mi snívalo o Margaréte. Alebo aby som mala na sebe obrovské vzdušné šaty (biele) a behala bosá po snehu. To by som naozaj chcela. Primrznúť trochu.

Dnes.

Dnešný deň si v diári krúžkujem oranžovou farbou. Veľa pre mňa znamenal.

Naučila som sa nenávidieť číslo 111.

Tak.

Totálne dokonalé postavy pôsobia ako schémy, skôr ako symboly než ľudia. Ich obraz je statický.

Táto postava je málo použiteľná v zložitejšom deji. Je stále rovnaká. Kombinujú sa rysy z dvoch - troch postáv a to je všetko.

Trochu angličtiny neuškodí.

Remember me as time of day.

Your hand in mine.

Čo ja chcem.

Chcem zimu. Takú na špik kosti. Jeseň je hnusná, keď je hnusne. Jeseň je pekná len vtedy, keď je pekne. Keď svieti slnko a dá sa ísť na Špirberk zbierať gaštany. Pekná len vtedy, keď sa dajú zbierať šípky a posledné tohtoročné kvety na lúke. Chcem sa ísť lopárovať do Kanianky, tak ako pred rokom. Potajomky.

Chcem sa hodiť do snehu a počuť ako to zaduní. Chcem sa guľovať. Chcem byť celá mokrá a potom ísť na čaj.

Chcem ísť do Prahy na Vetroplach a zopakovať si rok 2007. Chcem ešte jednu fotku: Lívia, pivo, ty a ja. Chcem, aby bola zima super. Na starej horárni v Dobšinej. Chcem odísť a byť v tichu. Počuť len padajúce vločky na zamrznutú zem. Chcem otvoriť okno a cítiť chlad, ktorý ma ovanie. Chcem mať zimomriavky a utekať do vyhriatej postele.

Chcem si dať pančuchy, legíny, rifle, hrubé ponožky, čiapku, šál a rukavice.

Zistila som, že milujem zimu.

No subject (očividne)

Je koniec tana

Prianie.

Poprosila by som všetkých dôchodcov. Keď už ich to v škôlke nikto nenaučil, tak nech sa aspoň na starobu naučia chodník. Nie som krutá. Nech po mne nevrieskajú, keď sa uhnem do dobrej strany a oni do mňa vrazia (obzvášť dámy, páni chodník väčšinou vedia). Ich chyba.

TIP.

Skvelý film. Ukrutne šťastný. Frygtelig lykkelig, Dánsko, 2008.

Réžia:

Henrik Ruben Genz

Scenár:

Henrik Ruben Genz, Dunja Gry Jensenová

Kamera:

Jørgen Johansson

Strih:

Kasper Leick

Hudba:

Kåre Bjerkø

Námet:

Erling Jepsen - rovnomenný román (2004)

Ja len...

... že mám chuť niekomu pripraviť raňajky.