piatok 25. marca 2011

Zúbiky. Hlúbiky.

Keď sme boli so sestrou malé, tak nám nevadilo holým prejsť päť metrov z kúpeľne do detskej. Celé mokré a celé zmrznuté. Poriadne neutreté medzi prstami na nohách. A ani uši sme si poctivo nečistili. Nikdy sme neverili tomu, že by nám tam "nakakala mačička". Ten hnus pochádzal z nás. Len mliečne zuby sme si trhali pred zrkadlom. Bavilo nás pozorovať ako sa kývu. A hééééj rup. Zrazu bol zub vonku. Po čase nastal v mojom živote koniec obdobia mliečnych zubov. Prišli naozajstné dospelácke zuby, ktoré keď vypadnú, nedorastú. Jedna chyba = jeden vytrhnutý zub, ktorý už nikdy nedorastie. Taká je príroda, zvykajme si.