Štvrtok.

Bála som sa. Mojimi žilami prúdil pocit, tak zvláštny ako nikdy, ten pocit... Tie stromy, tie stromy vŕzgali v tom tmavom pochmúrnom lese kde som bola. Na nebi nebolo vidno žiadnu hviezdu, tak ako keď si ľahnem do postele a pozorujem fosforové hviezdičky. Pozorujem kedy zhasnú. No a oni celú noc nezhasnú. Nebolo vidno hviezdy, žiadna nepadla, tentokrát som si nemala čo želať. Hviezdy klamú a už im neverím. Voda, v tej vani ma dokonalo obklopovala voda. Vlasy mi v nej viali, vlasy... Pripadala som si ako víla. Raz v živote byť vílou.