utorok, 29. decembra 2009

Ani neviem, čo je dnes za deň.

Len by som zas niekam odišla. Lebo tu sa ligoce len chodník od mrazu po tme. Nič viac, nič vo mne sa neligoce. Vyšplhala by som sa na strom a za ucho si dala to biele pávie pierko. A mala by som ofinu a tá by mi padala do očí. A ja by som na ňu nadávala. A prinášalo by mi šťastie. To pierko. Lebo v určitých chvíľach som veľmi šťastná. Taká ako ľudia v nonstope o 02.00 ale ešte viac. Neligoceš sa, lebo sa iskríš, a to je viac. Chodníky bývajú takto v zime zradné. Iskra nie.

štvrtok, 24. decembra 2009

December. Zima.

Chcela by som, aby sa mi snívalo o Margaréte. Alebo aby som mala na sebe obrovské vzdušné šaty (biele) a behala bosá po snehu. To by som naozaj chcela. Primrznúť trochu.

streda, 2. decembra 2009

Dnes.

Dnešný deň si v diári krúžkujem oranžovou farbou. Veľa pre mňa znamenal.

Naučila som sa nenávidieť číslo 111.

Tak.

Totálne dokonalé postavy pôsobia ako schémy, skôr ako symboly než ľudia. Ich obraz je statický.

Táto postava je málo použiteľná v zložitejšom deji. Je stále rovnaká. Kombinujú sa rysy z dvoch - troch postáv a to je všetko.

utorok, 17. novembra 2009

Trochu angličtiny neuškodí.

Remember me as time of day.

Your hand in mine.

sobota, 17. októbra 2009

Čo ja chcem.

Chcem zimu. Takú na špik kosti. Jeseň je hnusná, keď je hnusne. Jeseň je pekná len vtedy, keď je pekne. Keď svieti slnko a dá sa ísť na Špirberk zbierať gaštany. Pekná len vtedy, keď sa dajú zbierať šípky a posledné tohtoročné kvety na lúke. Chcem sa ísť lopárovať do Kanianky, tak ako pred rokom. Potajomky.

Chcem sa hodiť do snehu a počuť ako to zaduní. Chcem sa guľovať. Chcem byť celá mokrá a potom ísť na čaj.

Chcem ísť do Prahy na Vetroplach a zopakovať si rok 2007. Chcem ešte jednu fotku: Lívia, pivo, ty a ja. Chcem, aby bola zima super. Na starej horárni v Dobšinej. Chcem odísť a byť v tichu. Počuť len padajúce vločky na zamrznutú zem. Chcem otvoriť okno a cítiť chlad, ktorý ma ovanie. Chcem mať zimomriavky a utekať do vyhriatej postele.

Chcem si dať pančuchy, legíny, rifle, hrubé ponožky, čiapku, šál a rukavice.

Zistila som, že milujem zimu.

sobota, 26. septembra 2009

No subject (očividne)

Je koniec tana

štvrtok, 17. septembra 2009

Prianie.

Poprosila by som všetkých dôchodcov. Keď už ich to v škôlke nikto nenaučil, tak nech sa aspoň na starobu naučia chodník. Nie som krutá. Nech po mne nevrieskajú, keď sa uhnem do dobrej strany a oni do mňa vrazia (obzvášť dámy, páni chodník väčšinou vedia). Ich chyba.

streda, 9. septembra 2009

TIP.

Skvelý film. Ukrutne šťastný. Frygtelig lykkelig, Dánsko, 2008.

Réžia:

Henrik Ruben Genz

Scenár:

Henrik Ruben Genz, Dunja Gry Jensenová

Kamera:

Jørgen Johansson

Strih:

Kasper Leick

Hudba:

Kåre Bjerkø

Námet:

Erling Jepsen - rovnomenný román (2004)

Ja len...

... že mám chuť niekomu pripraviť raňajky.

nedeľa, 30. augusta 2009

Ej.

Ej padá, padá rosička. Spali by moje očičká. Spali by moje, spali by aj tvoje. Spali by, duša má oboje.

nedeľa, 16. augusta 2009

si tam?

veľmi rada si vychutnávam nočnú cestu taxanom. potrebujem ochutnať posledné čará tohto malebného kraju. dlho sa tu neukážem. usmievať sa na Vás budem z diaľky. chýba mi vec. vlastne nie je vecou. pocit abstarktný a na míle vzdialený. odo mňa. chápem Baudelaira i jeho múzu. zdravím, pane. dnes sa cítim asi tak ako Vy. veľa zážitkov, veľa chutí. málo jednoty. spojenie toho, čo pokladám za "výstižné a potrebné". zdravím do diaľok Francúzska. verte, že dnes v noci si ich vychutnám práve s Vami a malým anjelom na dlani.




Mám pocit, že ma niekto stále stoj, čo stoj spoza okna pozoruje.

utorok, 4. augusta 2009

Habera.

Ten Habera musel pozerávať veľa amerických filmov, keď si malebne spieva tie pekné texty...

utorok, 28. júla 2009

Hlúposť.


Najväčšia škoda a sklamanie dnešného dňa bola počas rannej cesty do práce. Po prebdenej noci to išlo naozaj bravúrne. Mesto plné ľudí, ktorých nechcem vidieť, plné vôní, ktoré nechcem cítiť. Chcela by som zostať bdieť čo najdlhšie ako to pôjde, nezavrieť oči, držať pidi anjela a myslieť. Byť vo svojej malej kutici, vo svojej malej posteli so svojim malým telom na bordovom podnose menom vankúš. Všetko nejde naraz.

No situácia sa naozaj "nečakane" obrátila, keď mi na tvári vyčaroval úsmev náš perfektný jukebox. To je věcička. Malý chlapec. Wonder milky bitch. Asi si nalejem wonder milky long black. Cheers !

nedeľa, 26. júla 2009

Bezpredmetne.

Za dúšok vína, za dúšok jedu. Pomer 1:1. Tá špongia vždy tak dlho a intenzívne pení, vonia. Sú chvíle, kedy sa mi nechce pohnúť z miesta a sú aj také, kedy musím odísť niekam ďaleko. Preč. Sú sny, v ktorých som psom. Zatváram oči mávnutiami motýlích krídel. Nazerám do slovníka cudzích snov. Ale zostávam v realite s dvojkilovou bzdochou na vodítku a horiacou fazuľou v ohni.

sobota, 18. júla 2009

Dostojevskij.

Mnohí silní ľudia pociťujú akúsi prirodzenú potrebu nájsť niekoho alebo niečo, pred čím by sa mohli skloniť. Silnému človeku je niekedy vlastná sila veľmi na ťarchu.

pondelok, 15. júna 2009

To najhoršie.

To najhoršie, čo môže na chlapovi byť je veľká riť.

sobota, 6. júna 2009

Švédska trojka.

Prepadáva ma divný pocit, nie z volebnej komisie. Z jednej fotky. Videla som ju u jednej baby. U frajerovej kamošky. Práve keď sa človek cíti na piču sa vždy nájde niekto/ niečo, čo mu na tom pridá a nahlas pípne: Nááá, tu mááááš. Zožer si to, zožer si všetky tie zasraté hriechy minulosti. Čakám tu len a len na Teba. A tak mi nezostáva nič iné ako sa zakukliť späť pod perinu s pocitom flegmatickej flegmatickosti. A takto sa učím.

štvrtok, 28. mája 2009

To je deň.

Hrá Karel Gott. Taká jemná kolísavá melódia. Servírujem kávu. Na striebornom podnose. Vonia zelený čaj. Doma mám usušené bylinky. Teším sa na wilsonic a len srším chuťou podeliť sa.

P.S. Všetkého veľa škodí.

streda, 6. mája 2009

Klamala by som.


Klamala by som, keby som vám tvrdila, že si cestou hnusným autobusom nevšímam nežné ligotavé repkové polia, ktoré sa kolíšu v rytme melódie, mojej melódie. Klamala by som, keby som tvrdila, že sa v tom vetre nechcem kolísať v nich a s nimi. Rozprestrieť si tam šatku s hroznom, rajčinami, vodou... A to všetko v nej. Ligotavej a magickej. Klamala by som, keby som tvrdila, že sa mi protiví žeravé slnko, ktoré mení moje vlasy z červených na oranžové. Klamala by som ti a tebe, keby som povedala, že sa dnes budem sústrediť na niečo iné, a nie na polia a moje lúky, ktoré dnes budú patriť MNE. Klamala by som, keby som vravela, že dnes nenavštívim Váh, možno si v ňom omočím nohy, poznáme sa dôverne. Klamala by som, keby vravím, že nemám chuť sa dnes porozprávať s Cezannom, nakreslil by repkové pole a moje jablko, do ktorého sa zahryznem na polceste objavovania hradu Čachtického. Nakreslil by môj smiech a šedo - sivú iskru v očiach odrážajúcu sa od pokojného Váhu.

streda, 15. apríla 2009

Farebný.


Hryziem sa do hornej pery. Zostala červená. Usmievam sa. V hlave mi znie jemná melódia a okolo hlavy lietajú krásne ľudské veci. Všetky krásne. Vo farebných nohaviciach, frakoch, sukniach, kostýmoch a trblietavých škraboškách. Viem, čo smiem a viem, čo nie. Predstavy sú nejasné, zvláštne. Tak ako moje pery, hudba a farebné dni plné farebných kvetov v mojej hlave. Raz príde ten deň. Raz príde deň, kedy sa príroda a všetko čo milujem stane mojou PESTROfarebnou doménou, domovom. Raz, keď odídem a ukradnem si to, čo smiem a chcem. (Na raňajky vánok a púpavy, na obed slnko a púpavy, na večeru mesiac a púpavy.)

nedeľa, 29. marca 2009

Je nedeľa, vitamín N.


Dnes je úplne pohodový deň. S radosťou si vychutnávam levanduľu, islandskú kráľovnú a škoricový rooibos. Našla som brožúrku o Francúzsku, takú peknú farebnú. Niekomu ju ukážem, možno bude pekné leto. A tak som si podľa nej urobila farebný deň. Upršané ráno a la Franche- Comté, levanduľová tyčinka a la Provence a slnkom prehriate kakavko a la Riviera. Chcem skúsiť aké to je, keď sa človek predopuje príjemnými pocitmi. Endorfíny. Tak si varím aj čokoládový puding. Skutočná lahôdka na nedeľné popoludnie. Ako vždy, mala by som sa venovať skôr akejsi slovenskej dráme alebo ekonomike. No dnes sa to nesie v znamení odpočinku a čokolády. Sem - tam si predsa treba aj oddýchnuť. Dnes mi to vyhovuje takto. Nikam nemusím ísť, nikam sa neponáhľam. Cítim, že niekto sa na mňa teší. Tak snáď mu to tento krát vyjde. Večer mi opäť Rivieru pripomenie Šulíkov Slnečný štát. S pocitom blaha si ľahnem do postele a s istotou viem, že túto noc budú sny pekné. Predsa endorfíny.

pondelok, 9. marca 2009

Adios sokolíci.

Priletel orol, už dávnejšie, čaute!

sobota, 28. februára 2009

Lenka.

Lenka je super baba. Mám ju veľmi rada. Lebo sa super oblieka a všetko, čo si oblečie je super. Lenka ale podľa mňa nepočúva super hudbu, čo mi na takej super babe vôbec nevadí. Lenka má rada ryby. Aj ja. Hlavne lososa. S citrónom. Lenka má rada pstruhy. Ale aj veľryby, delfíny, raje, sasanky, medúzy, atď. Lenka je super a to práve preto, že má takú super kamošku ako som ja. Lenka je super aj preto, že nás u seba vždy pohostí jedinečnou slaninou a delikátnou cibuľou. Lenka a ja sme super lebo nás má rád náš obľúbený profesor Milan Bárta. Sme super, lebo sme mu darovali jeho s nami na fotke v rámiku. Lenka je super lebo nevie rátať príklady z matiky. Lenka má rada Egypt. Super Lenka má pehy, dlhé čierne vlasy, hnedé oči a čiernu linku. Zvykne si lakovať nechty super lakom a celá je super. Super Lenka je super lebo ma má rada. A ja mám rada ju. Po večeroch sa sem - tam stretneme na nejakej tej super chate alebo super drinku v Cyberi, Wotever alebo u nej doma na byte, ktorý je vždy super uprataný. Lenka nenadáva - to sa mi na nej tiež páči. Lenka super tancuje a napodobňuje najebanosť. Lenka nefajčí a nikdy to ani neskúsila. Lenka pozerávala Pevnosť Boyard keď bola malá, aj Zora, aj Veveričiaka Riška. Lenka má rada aj Popolušku. Ale Lenka ešte nevie, že Popoluška sa vysiela na Vianoce aj v Nórsku, a dokonca je tam veľmi obľúbená. Lenka miluje Zoru Coborovú a Naomi Campbell. Lenka má super maminu, ktorá je sestričkou na gynde a vždy mi poradí s antikoncepciou a vezme ma ako prvú do ordinácie. Proste ony sú super baby. Lenka má aj psa - Sáriku. Lenka má už dlho super frajera, ktorý sa volá Peter ale určite nie je až tak super ako Lenka. Lenka je super aj keď majú doma komáre. Mali aj mravce - faraónov, ale už nemajú mravce. Iba komáre. Ale teraz sa všetci budeme sťahovať a mne bude Lenka veľmi chýbať. Super veľmi. Ale ja sa budem vždy na Lenku tešiť. A určite sa budeme stretávať, lebo Lenka a ja sme naozaj super. Lenka maturuje z bioly, ja nie. Ona je viac super. Lenka má rada Laciho majstra slova. Ale nie je to jej idol. Jej idolom je Marc Jacobs. Lenkine dobré kamošky sú Dvojičky a Jaja a ešte aj ja. Lenka nepije veľa alkoholu (iba cuba libre a sex on the beach s mamčou) a na diskotéky ju to veľmi neláka.

Finito.

štvrtok, 19. februára 2009

Čo necítiš?

Boha tam teplo je tu... Prežratá zhnitého ovocia a presýtená postcoitálneho smradu. Tie kurvy mi strkajú veľké bobule hrozna priamo do úst. A ešte k tomu majú aj hnusné prádlo. Červené. To kde sme? (Básnická otázka).

Kričím a nikto ma nepočúva! " Šak zajeb tú muchu, sedí mi na hrozne! " A ona len jebnuto pozrie na mňa a otrčí tú prdel. A ešte k tomu v tom hnusnom spodnom prádle. Prišla ďalšia. Ale s vejárom.

utorok, 10. februára 2009

Ten chlapík.

Stále behá po meste a snaží sa ma presvedčiť, aby som začala jesť tie lacné sračky, ktoré ponúka ľuďom. Hnusné malé biele pilulky. Nie drogy. Vedec to je. Vymyslel nový liek. Neviem, či klame, neviem, či vraví pravdu...
Tak som sa rozhodla ich ochutnať. Ich hlavným účinkom je zabudnúť. Zabudnúť na všetko pekné, čo bolo. Vlastne ste už zabudli, treba sa len zbaviť posledných zvyškov. A presne na to sú tieto lieky určené. Tak budete mať čistú myseľ. Tabula rasa. A zapisovať sa budú už len spomienky tie, ktoré si Vy želáte aby sa na ňu zapisovali. Dokonalý disk. Perfektný design. A tak od včera žerem ten humus a márne čakám čo i len minimálnu zmenu. Ale viem, že zajtra to príde, zaberajú po 2 dňoch.

piatok, 6. februára 2009

Prievidza je hnusná.


Najhnusnejšia. Bordel, všade neporiadok. Smeti, papier, stoličky, skládky, pet fľaše, psie hovná. Fuj. Hanbím sa, že bývam v meste kde vládne takýto šajz. Mariánska, Bjornsonova, Lúčna, Malookružná, Rázusa, Energetikov, Námestie Slobody - proste všade bordel. Inak sa to nazvať nedá. Hanbím sa za to, že žijem v meste spolu s ľuďmi, ktorým je jedno, že žijú v bordeli, prípadne tento bordel sami produkujú. Hanbím sa za mestskú hromadnú dopravu, ktorá je celá špinavá od šajzu, ktorý je na uliciach. Keď sem náhodou prídu nejakí turisti, zhnusia sa, lebo je tu bordel. V kaviarni, v krčme, na ulici, v autobuse, v parku. Bordel. A aby nebol bordel, tak sa všade stavajú rodinné domy, aj pred mojim domom sa stavia rodinný dom. Predajte všetko, všetku prirodzenú krajinu... Na lúkach už nerastú kvety ale rodinné domy. Máme Baumax, Tesco, Kaufland, Hypernovu, máme podchod, máme štrkové parkovisko, máme kamenné námestie, máme polyfunkčnú budovu namiesto parku, máme rieku Nitru plnú bordelu. Nekoná sa tu nič. Pretože všetko, čo by stálo za to, MESTSKÉ KULTÚRNE STREDISKO zavrhne. Nič nie je pre komunistov dobré. Nečudujem sa ľuďom, ktorý sa zoberú a opustia tento bordel. Každé ráno cestou do školy zadržujem dávenie, aby som náhodou nejak neprispela k bordelu, ktorý ma obklopuje.

štvrtok, 5. februára 2009

Tsaaa.

Lola sa naučila, že ništ netreba siliť. A chcela by v najbližšej dobe ísť sem:

Východná.
Poľsko.
...Berlín...
Švédsko.
Južná Morava.
Slovenský Raj.
Štiavnica (jak vždy).

Na poradí celkom záleží. Ostatné inokedy.