pondelok 31. marca 2014

Prežívať si svoje malé drámy. Hľadať potraviny v spleti domov, na ktoré som si ešte nestihla zvyknúť. Poprosiť pani starajúcu sa o kvetinový záhon o radu. Zabočiť za mäsiarstvom do podchodu a započuť telefonický rozhovor bezdomovca so svojou družkou. Bol zbierať papier práve, no hádajú sa lebo kedysi vraj na ňu kričal. Vchádzať do potravín, rýchlo sa zorientovať, kývať hlavou nad hlúpou predavačkou, ktorá kára pani za to, že má len celú pajdu.

"Ste si prišli rozmeniť, však?"
 -
"Nie, príde mi vnuk, preto kupujem kinderko."

Spomenúť si na predavačku najlepších domácich koláčov zo včera. Sto krát ďakujem, povedala pri odchode. Konštrukcia okolo rodinného domu slúžiaca IBA popínavým rastlinám. Motív kvetinových vencov v múroch ďalšieho z domov. Tulipány, modrice, narcisy. Pani je impresionistka. Sto krát ďakujem.

nemám rada tých dnešných grázlikov









*

Som si zaľúbila nosiť pánske tričká. Pár si ich kúpim.

streda 12. marca 2014

Ránko

Pol deviatej a ja už hoďka odcvičené. Lebo : "Hm, proti tej úzkosti veľa cvičte a skáčte na švihadle." Dodržujem. Vždy keď sa dá. A prekvapivo to pomáha. Moja naj meteorologická stránka ma opäť nesklamala. Naozaj celý týždeň svieti slnko. A chcem len napísať, že pokiaľ sa vám sníva nejaký nepríjemný sen (mne často a konkrétne), stačí hneď po zobudení rýchlo otvoriť oči. Budete si pamätať menej. A od dnes mám vlastne prikázané chodiť v byte po špičkách.

pondelok 10. marca 2014

VŠETKY KVETY TVOJEJ ZÁHRADY

Scenár píšem. Eliáš + Zita. + bonsaje + pohľady + zaváraniny + leto + dlhé prechádzky + stanovačky + malé dieťa (ja) + krásnosti samie.

Kedy už?

Ňuchám to tričko. Si tu so mnou aj napriek tomu, žes na inom kontinente. Vytvorila som si naň piedestál v rohu postele z minivankúšiku. Na noc ho izolujem. Tak aby neprebralo vôňu mojej postele. Niekedy si do neho zabalím celú hlavu.

Vymietam Ťa zo srdca

V slnečnom vlaku rozmýšľam nad tým, ako sa niekto dokáže úplne vytratiť z môjho života. Ako každá spomienka bledne a stráca na intenzite. Ako sa z nich vytvára tmavé šero a niekedy zmiznú do "nič". Ako sa strácajú preč keď sa ich nesnažím nijak oživiť. Ak budem pokračovať v tejto tendencii, určite zabudnem úplne. Nie samozrejme všetko... Ale detaily určite.

Červené oči z červeného vína

"To je stále môj sen. Že bývať v telocvični."

Náhodný na Hodžovom. O polnoci asi.

piatok 7. marca 2014

YES VEĽKÉ YES + mäkkučká posteľ




Raňajsky

Raňajky si rada pripomínam so svojimi rodičmi. Hlavne keď svieti slnko. Otec mal vo vychytávkach čučoriedkový jogurt a biely rožok. Okrem toho si pamätám, čo nám varieval aj na obed počas dní strávených na chalupe. Mama mala jeden obrovský pimp, ten si spravím dnes, hoc už skôr na obed. Ovsené vločky provoněné škoricou, postrašené strúhaným jabkom a medíkom. Okrem toho robila najlepší mätový čaj. Tú zbierala dolu pri potoku. A vianočka! Nezabúdajme na vianočku. (Otec si stále mýli vianočku a bábovku) A keď zoschla, tak putovala do mliečka. A tak. Takéto je dnešné ráno.

štvrtok 6. marca 2014

Štvrtok, o žihľave a čiernom čaji

Bola mi taká zima, že som si musela napustiť plnú vaňu horúcej vody. Ponorila som sa do nej a ani nasledujúcich cca 5 minút mi nebolo teplejšie. Nemá niekto knihu o bonsajoch? Hodila by sa mi do scenára. Som boh, vaňový boh, vidím všetko pod aj nad hladinou. Pena sú oblaky. Pozícia boha. Dobre by sa v tejto vode milovalo. Musím si stiahnuť ten scenáristický program, ževraj je to s ním oveľa jednoduchšie ako s wordom. Tá pena, ktorou sa umývam vonia ako jedna dovolenka. Presne tak isto. Kedy začne rásť žihľava? Hodilo by sa z nej nasušiť. Na detox čaj, lebo je naozaj čo detoxovať po tejto zime... Ten ping pongový turnaj včera bol super. Bavila som sa. A aj keď som si vedľa odbehla na karaoke. Skrachované a nechcené štyricátky. Smutné trochu. Ale aj dekadencia.

Ani vo vani sa myšlienky nezastavia. Stále idú. Vypnite to.