utorok 28. júla 2009

Hlúposť.


Najväčšia škoda a sklamanie dnešného dňa bola počas rannej cesty do práce. Po prebdenej noci to išlo naozaj bravúrne. Mesto plné ľudí, ktorých nechcem vidieť, plné vôní, ktoré nechcem cítiť. Chcela by som zostať bdieť čo najdlhšie ako to pôjde, nezavrieť oči, držať pidi anjela a myslieť. Byť vo svojej malej kutici, vo svojej malej posteli so svojim malým telom na bordovom podnose menom vankúš. Všetko nejde naraz.

No situácia sa naozaj "nečakane" obrátila, keď mi na tvári vyčaroval úsmev náš perfektný jukebox. To je věcička. Malý chlapec. Wonder milky bitch. Asi si nalejem wonder milky long black. Cheers !

nedeľa 26. júla 2009

Bezpredmetne.

Za dúšok vína, za dúšok jedu. Pomer 1:1. Tá špongia vždy tak dlho a intenzívne pení, vonia. Sú chvíle, kedy sa mi nechce pohnúť z miesta a sú aj také, kedy musím odísť niekam ďaleko. Preč. Sú sny, v ktorých som psom. Zatváram oči mávnutiami motýlích krídel. Nazerám do slovníka cudzích snov. Ale zostávam v realite s dvojkilovou bzdochou na vodítku a horiacou fazuľou v ohni.

sobota 18. júla 2009

Dostojevskij.

Mnohí silní ľudia pociťujú akúsi prirodzenú potrebu nájsť niekoho alebo niečo, pred čím by sa mohli skloniť. Silnému človeku je niekedy vlastná sila veľmi na ťarchu.