nedeľa, 29. januára 2012

Pri tomto sa mi najlepšie plače

Sladkosti majáles s cukríkmi a želé

Po 100 rokoch som si kúpila sladkosti podľa toho, na čo mám práve chuť a nie podľa toho koľko stoja. (Už neviem písať ani čiarky a zase mi to je len jedno...) Akútne mi chýbal cukor, sladké nejem. Dnes mám plnú misku pistácii a s nikým sa nerozdelím. Ach. Slastný pocit. Klamem. Bolo to asi pred 4 dňami.

Zase slzy v ušiach.

Byť nahá a utekať so psami značky Husky po pláňach a lúkach.

Na to tak myslievam vo voľnom čase.

PD

Pustiť si v centre Prievidze WWW je ako ísť po centre NY s fúrikom.

Klobása v zube

Dnes sa cítim ako kúsok klobásy zaseknutý v zube. Nejde von. Je mi smutno.

utorok, 24. januára 2012

pondelok, 23. januára 2012

píp pí

Toto je presne ten deň, že keď si chcem v sekáči kúpiť oteplovačky, tak stoja 22 eur minimálne, make-up je trblietkový jak pre nejakú glitter piču a ani tú polievku, ktorú varím sa mi nechce ochutnať...

sobota, 21. januára 2012

najsexi vec na mojom tele

Včera som sa do seba zahľadela. Rifle, košeľa taká trochu obťáhnutá modro bordovo károvaná (veľmi príjemného makušškého materiálu) prsteň z prievizdského Prioru s modrým očkom a bosé nohy, bosé labky. To bol nádherný pohľad.

Nahé nohy na tom celom svojom tele.

trápne chvíle

stáť a fajčiť cigaretu, vonku na vzduchu, lebo tam je to najlepšie, počuť stokrát ten istý partnerský rozhovor a pokúsiť sa ho nevnímať. dá sa to, aj keď tí dvaja stoja 20 cm za mnou. niekedy to zaberie veľa času, niekedy to vezme veľa energie. tváriť sa optimisticky. byť optimistická. nechcem. byť taká akou sa necítim v danej chvíli. musím sa prispôsobovať ľuďom a okolnostiam, lebo tak to asi má byť. VŽDY.

úsmev na tvár a pivo na tácku.

ešteže aj včely mávajú depresie. lenže čo s nimi, keď mne tie moje včera večer uleteli?

sobota, 14. januára 2012

Otázka

A čo, že je toto Bratislava, tu sa nesmie ísť ani do večierky v pyžame, či čo?










"Poď mi prosím ťa ukázať, že ako mám dať tú aviváž." Aspoň niečo, aspoň niečo :)

Tak teraz Vám rozpoviem

(VÝLEV)

Je to môj blog, v ktorom budem písať o čom ja chcem...

Tak a teraz Vám ja rozpoviem, čo ma mrzí a čoho mi je ľúto. Momentálne môj krvný tlak dosiahol tej najvyššej úrovne a je mi úplne jedno, čo si polovica z Vás bude po prečítaní tohto článku o takej chudere ako som ja myslieť.

NIKDY V ŽIVOTE (áno, viem, že doba je moderná, všade sú pojebané reklamné billboardy na pojebané obchodné domy a pod) NEPOCHOPÍM ľudí, ktorým začína internet liezť na mozog až tak, že nedokážu svoje voľné chvíle tráviť bez neho. Nedokážu sa zmieriť s tým, že kurva nežijú vo virtuálnom svete, a že ich reálny život nemá s tým virtuálnym naozaj nič spoločné. Hneď po prebudení im je jedno, kto pri nich leží a PREČO, oni si proste tesne po otvorení očí opäť potrebujú počekovať novinky. Pri spoločnom obede si čekujú snehovú situáciu v Tatrách a pri večeri nejakú pojebanú politiku alebo mail, ktorý tých 10 hodín, do toho rána, kedy otvoria tie svoje zvedavé oči, nepočká. Lebo všetko na INTERNETE je asi zaujímavejšie ako ich OBYČAJNÝ život.

Áno, vstala som hore pičou, ak sa pýtate na toto.

Niektorí ľudia si asi nedokážu uvedomiť, že iphone je len obyčajný biely kus plastu a to, čo sa v ňom skrýva nie je ani zďaleka také dôležité ako si myslia. Kedysi boli ľudia aspoň takí slušní, že ak s niekým trávili čas a niekto im volal, ospravedlnili sa pred zdvihnutím hovoru. Lenže to treba mať dnes tiež všetko v piči a pozerať si kokotiny od rána do večera. Nechápem, čo všetci na tom facebooku, gmail, twitter a podobných sračkách vidíme. Neviem, či to naozaj potrebujeme... Je mi z nás všetkých úprimne zle. Keby sme si namiesto hodiny na facebooku radšej zmenežovali stretko s priateľmi a nečekovali tie kktiny, ktoré tam každý píše. To už je naozaj svet taký povrchný?

Vec druhá. Film marhuľový ostrov.

Od začiatku som si vravela, že na film s takýmto jebnutým názvom do kina nikdy nepôjdem. Ešte šťastie, že ma prehovorila tajomná atmosféra bratislavského kina s názvom Lumiére. To, že vo filme hrali herci, ktorých mená zneli viac maďarsky ako slovensky je len dobre, nech sa už ľudia konečne spamätajú a uvedomia si, že aj toto je súčasťou Slovenska. Prostredie, v ktorom sa film odohrával bolo pre mňa osobne veľmi očarujúce, čomu dopomohlo aj letné obdobie, hudba a kamera, ktorá mne naozaj vyhovovala. Konečne nejaký film o obyčajných ľuďoch v obyčajnom Slovensku.

Ak sa vám zdá, že dve línie tohto blogu sa nedopĺňajú, pozrite si film.

P.S. Ak mit o niekto lajknete, dostanete na p...

streda, 11. januára 2012

° ° °

Rozkvetlá zahrada, zpěvné ptactvo. Sedíš si uprostred toho na takom tom drevenom rozkladacom kresle, ktoré má poťah z látky (červeno-biely) a vypľúvaš si do dlane rozbité zuby, pretože si už dnes x krát povedal slovo BOHAAA.

Hocus Pocus Hip Hop ? feat The Procussions [Official Video]

pondelok, 9. januára 2012

sobota, 7. januára 2012

ER - f


Žena ráno vstane. Pustí si svoju obľúbenú hudbu (žiaden zlovestný pop). Otvorí okno, pretrie si oči, vetrá. Vetrá dovtedy , kým jej nenaskočia zimomriavky. Ešte sa chvíľku jemne húpe v bokoch, do rytmu toho jej jemného beatu. Zatvára okno, pozerá kdesi pred seba. Zastiera záclonu.

Varí si zázvorový čaj, pretože ju bolí hrdlo. Má na sebe hrubé ponožky, voľné nohavice a biele tričko. Tri dni to nosí dokola. Cez deň i v noci. Necíti sa fyzicky dobre. Sadá si na gauč a nasáva ten vyluhovaný koreň vášne, ktorý ešte doteraz nemala rada.

Zahľadí sa na svoje prsia, sú malé a pripomínajú skôr trojuholník ako nejaký oblý tvar. Spomenula si na to, že ako 13ročná kdesi čítala, že pokiaľ sa dievčatám pod prsiami neudrží ceruzka - je podprsenka zbytočná. A zbytočná bola aj vtedy na lúke pod hviezdami, keď jej bozkával tie jej premalé prsia.

Preberie sa zo snívania. Vracia sa späť. Vezme zeleninu a varí praženicu, pretože už dlho necítila jej jemnú vôňu. Ona.

Tá istá ona sedí na koberci a pozerá len tak pred seba. Sedí takto aj 20 minút, až pokým ju to neprestane baviť. Myslí na to, čo sa jej snívalo v noci, myslí na nové šaty, ktorými si spraví radosť, myslí na ten borovicový les, na ktorý myslí vždy. Väčšinou keď robieva túto "aktivitu" hovorí si, že jej dnešný deň pripomína nedeľu.

A v nedeľu má chuť na zákusky komunistického typu ako napr. : laskonka, punčák a kokosová guľka. Všetci sa jej smejú, lebo si už nevedia predstaviť nič iné ako cheesecake, muffin alebo macaron. Už asi zabudli na to, ako ich rodičia brávali do cukrárne Ameti, oproti kinu.

Nedeľa je teda chutným zákuskovým dňom, kedy sa okrem iného polievajú kvety, aj sa rosia, fajčí sa na balkóne a do skrine sa ukladá už uschnuté prádlo zo soboty. V nedeľu sa chodí na prechádzky k Dunaju, k zámku alebo len tak po námestí. V nedeľu sa dobre číta i Vianov sprievodca po Saint-Germain-des-Prés, pretože jej to pripomína chvíle strávené tam. Chvíle, za ktoré by dala 42 svojich nedelí z celého roka. Okrem toho premýšľa nad tým, že keby bol na Slovensku v baroch strašne drahý alkohol a na uliciach by sa nesmelo piť, tak by možno vznikli legendárne večierky na bytoch, do ktorých by nemohol každý. äch.

V nedeľu sa pije káva, v ostatné dni nie, pretože dráždi žalúdočnú sliznicu, no v nedeľu i žalúdok zabudne na zlé veci. V nedeľu sa jej dobre vymýšľajú recepty, ktoré by chcela mať vo svojom bistre/kaviarni a servírovať ich fajn ľuďom. Nad dvere by postavila živú zelenožltú andulku, ktorá by určovala fajn a nefajn ľudí. Keby zakrákala, bol by to nefajn človek, keby pokývala hlavou na znak súhlasu, bol by to fajn človek. Pri vstupe by vďaka tomu vznikalo napätie, ktoré by sa jej páčilo.

Keď je leto, tak je nedeľa ako stvorená na pikniky pri pníkoch stromov a motýľoch vo vlasoch.

Nuž, len ona by najradšej niekde na lúke sedela a husy pásla. Škoda, že spoločnosť je taká aká je.