piatok 30. decembra 2011

WeWantWord




Neklade odpor

Svý bílý tělo přede mnou odhalí

Svý bílý tělo

Svý bílý tělo přede mnou odhalí

Svý bílý tělo

Pod křehkými šaty

svý bílý tělo

Je po snídani

Zavřu za sebou dveře

Jsem zvědav, zda mě někdo z lidí nebo stromů na ulici větví

pozdraví

Zda mě někdo z lidí nebo stromů na ulici větví pozdraví

Prosím peklo

Přece nemá to srdce

Už mě to tolik stálo

Jak se mi tu žilo

Teplé jídlo

Denně přečíst noviny, stáhnout roletu

Vzít do ruky, položit, pustit, vzít do ruky, pustit

Válka mezi chlebem a rohlíky skončila rozpuštěna v mléce

Až do dalšího dne trvá tohle příměří

Až do dalšího dne trvá


Chtěl bych sám sebou projít a nezanechat žádné stopy

Chtěl bych sám sebou projít a nezanechat žádné stopy


Chtěl bych sám sebou projít a nezanechat žádné stopy

Pošlapaný měsíc se přede mnou halí do stínu

O úplňku se dozvíš víc

Že ten ostrý srp je jen výsek kruhu

O úplňku se dozvíš víc

O úplňku se dozvíš, že těch stop není moc, stačí smeták a rýč.


Chtěl bych sám sebou projít a nezanechat žádné stopy

Chtěl bych sám sebou projít a nezanechat žádné stopy

utorok 20. decembra 2011

Dokonalá vec.

Rozohriatá panvica, na ňu chlieb. Na chlieb trochu olivového oleja. Ohriankovať len tak trošku, aby bol chlieb chrumkavý. Vybrať, dať na tanier a potrieť kravským maslom, s tukom aspoň 60%. Maslo sa roztopí, chlieb je ešte stále teplý. Mňam.

Bylinky príroda leto ja

Som asi jediný človek na Slovensku, ktorému sa nepáči Jana Kirschner. (Mimochodom ona je veľmi krásna žena, len tie texty mne akosi nič nevravia) Ale to ma len tak napadlo.

Pijem čaj z byliniek, ktoré som si cez leto nazbierala a som na seba veľmi hrdá. Som chorá a lieči ma leto. Všetci sa mi čudujú, že poznám toľko všakovakých názvov tých všemožných bylín. Mám aj pár kamarátov, s ktorými si vymieňame bylinky, úlovky leta a iných období, ale už sa tak dlho nestalo. Dnes som minula posledné lesné jahody, ktoré som si velice šanovala. Doma mám veľkú knižnicu okolo okna a mám veľa kníh, ktoré sa tam nezmestia, ale vymeslela som si to tak, že do jednej police som dala za seba dve rady kníh. Ani som nevedela, že tam toho toľko mám. Kaktusy; izbové rastliny; závesné košíky (to ma moc nebaví); potom KĽÚČ NA URČOVANIE (nie trpaslíkov) RASTLÍN; lúčne kvety; kvety lesov, lúk a polí; bylinková lekáreň; chránené rastliny; potom mám ešte jednu vzácnu z AUS - dekorácie. No a ešte asi nejaké, ale nechcem, aby to znelo tak, že sa chvascem. Jednoducho mám z toho radosť. Raz som inak dostala jednu krááásnu. Príbehy o takých tých základných bylinách (baza, cesnak, petržlen, a pod.) Akože až také povery, super kniha, keby chcete, nafotím niečo a pošlem mailom. A ešte spomeniem poslednú - detské básničky a riekanky o bylinkách. Chýba mi ešte taká základná. Bylinky vo varení (akože šalvia, estragón a pod.)

Tak je super, že síce som obklopovaná len zvukom električiek zvonka, no môžem si zaspomínať aspoň na to čaro v lete okolo mňa. A včely a taký ten zvuk, keď sedíte niekde na lúke, je to asi nejaký hmyz, nie cvrček, také trochu tichšie, vždy som chcela vedieť, čo to je, počuť je to všade. Dopĺňa to ten kolorit letnej krajiny.

P.S. To na obrázku je kvet bazy čiernej v čaji.

pondelok 19. decembra 2011

°°°°°°


Táto fotka a šaty na nej ma dnes tešia.

U S A

Neviem, kto číta túto spleť slov v USA, ale zaujímalo by ma to, pretože USA je dreamcountry! Asi si tam ten človek žije svoj american dream. A možno sa len tak celé dni povaľuje.

Včera.

Istá pre mňa podstatná vec sa zdá byť pre toho druhého nepodstatnou. Asi to tak býva. Speváčka s veľkou gambou spieva v klipe, ktorý obsahuje : americkú vlajku, kostol, krv a umelé mihalnice. Je mi z toho (úprimne) na grcanie. Okrem toho mám teplotu a len ťažko sa viem prehryzať cez ten pocit, že už som veľká, už sa o mňa nikto nepostará, nikto mi neuvarí čaj. Tak je to. Niekedy je proste naozaj napiču deň. A včera zomrel Havel.

piatok 16. decembra 2011

Tento decembrový večer

Tento decembrový večer sa stal najkrajším dňom môjho života. Plačem od šťastia.

piatok večer a muži


Piatok večer. Prázdna posteľ, prázdna izba, prázdny byt. Okrem tohto blogu proste sedím v tureckom sede na zemi a počúvam hudbu. Len. Voľné gate, biele triko, hrubé ponožky. Toto neni typické piatkové. A prišla som na jednu vec (určite nie jedinú), v ktorej sú muži lepší ako ženy. Lepšie vedia robiť hudbu veruže.

Vytunované to mám krásne, radosť počúvať!

štvrtok 15. decembra 2011

krása kolem

Niektoré predmety v škole mám veľmi rada. Napríklad tento jeden:

. Zanikli slévárny. Mizla spiritualita ze společnosti .

. Nabíjať sa energiou z krásy kolem .

. Zlato zo syra, to, to zlato zo syra! Staniol! .

. Vôňa čerstvo zaliatej záhrady/ dievča vlasy ako starý kov .

. jemně měnit .

. jen se podívate z okna a venku bude jaro .

. biele šaty si obliekla .



Aleš Klíma (báseň)

V noci mi bylo teplo
někdo mě zezadu objímal

ráno jsem našel
svoje stopy na podlaze
vedli ven ze dveří
a z kuchyně otevřeným oknem
odlétala oblaka

okno jsem zavřel
stopy zametl
a zatopil v kamnech
uhlím co mi zbylo z loňska
abych uvařil čaj
který teď na stole
pomalu stydne...

Pokračuje nie báseň teraz:

. pivoňkové, višňové, sladké, barbie .

. ve višňových, ve vlasech .

. perlia sa jej boky .

. průsvitne zelený rybíz/ ostružina .

. KOKOT NENÍ LÁSKA .



Zase báseň.

Martin Jáni

Viac snahy

vraj by som sa mal
viac snažiť
vraj je hanba
ani sa nepokúsiť

je to škoda

niektorí ľudia premárnia
celý život skúšaním

celý žijem v polrokoch
leto - vianoce - leto - vianoce
medzi tým len vata
okolo huby
sa každým rokom viac stráca

čím sa polroky skracujú
až tu budú
jedny veľké vianoce v lete


smiech

Chlapec z Vodafonu mi volal. Keď zistil, že nehovorím česky, automaticky sa i on prepol do slovenčiny. Riekol, že odkiaľ som, keď mám taký pekný prízvuk. A ja mu riekla naspak, že z Prievidze a on riekol, že by to nebol povedal. Smiech. Riekol, že on je z Bardejova, že pravý východňar. Že či mám priateľa v ČR... Že nemám som odvetila. Riekol, že načo by mi aj bol, keď Slováci sú i krajší i vtipnejší. (Monitorovaný hovor)
V poslednej dobe som si na seba kúpila dve fajnové veci. Jeden biely akobyzasnežený sveter v sekáči a bordové menčestráky. Som z toho šťastná. Ale bolí ma hrdlo.

utorok 13. decembra 2011

zase o ničom

Cez deň nepočujem nič iné len skuvin električiek a áut a sanitiek (neviem, aké je tam i/y, lebo to slovo som si práve vydizajnovala vo svojej hlávke). Teda počujem to keď fajčím na balkóne. A nerada fajčím na balkóne v takom ruchu. Ale po jedenástej hodine večernej sa táto ulica zmení na úplne iné miesto. Je tu ticho, počuť len moje šluky do prázdna a dievčinu, ktorá telefonuje úplne na konci ulice (nevie o čom je svet). Nerada počúvam telefonujúcich ľudí. Obťažuje ma to, obťažuje ma počúvať ich starosti a problémy. Veľmi nerada som, keď tak niekto robí v električke, keď viem, že všetci prítomní danú osobu počúvajú. Všetci vedia o čom hovorí.

preklep

Dnes som sa trochu preklepla a namiesto vety "my sme taká pekná dvojka" som napísala "my sme taká pekná svojka".

Takže od dnes sme oficiálna SVOJKA.

moja krásna sestra

pondelok 12. decembra 2011

on

Celú nedeľu som myslela na to, aké to bude keď si zase v pondelok ráno (väčšinou medzi 07.00 a 08.00) sadnem do busu a bude mi chýbať. Lebo mi nestačí ten čas, ktorý sa nachádza vo víkende na to všetko. A sadla som si do busu a už ležím v Brne a nič. Prečo myslím na to, že mi bude chýbať v momentoch keď som ešte s ním? Má mi chýbať viac keď pri ňom nie som, predsa!
Pozorovať brezy medzi všetkými tými borovicami ako krásne bielo vynikajú. Akoby to boli mihajúce sa nahé ženy. Parov Stelar - Seven v ušách. Hovieť si v šatoch pokrytých jemnými prisvitnými bielymi kvietkami a vo svetri, ktorý akoby bol zasnežený, lebo tak vyzerá jeho vlna, lebo mám rada kontrasty. Zimno jarné brnensko bratislavské a borovicovo brezové. A gramatika celá mi je už jedno.

Nouvelle Vague - Heart Of Glass

pondelok 5. decembra 2011