streda 30. novembra 2011

? ? ?


Žena sa pomaly musí prosiť o to, aby dostala kyticu kvetov. Nepáči sa mi tento nový mužský trend veruže. A každé ráno čítam knihu o dievčinke z Austrálie, ktorá sa rozhodla presťahovať do Paríža. Takto vyzerá :

Zajtra opäť autobus a smer Slovensko Slovakia, také malé sťahovanie opäť.

Ona tam stretla aj osudovú lásku, volá sa Romain, ale viac neviem. Trochu zvláštne to je ale sťahovať sa cez polku zemegule. Hm. Ale zase ak jej kupuje krásne parížske bouquety z nejakého trhu, aj ja by som šla.

streda 23. novembra 2011

streda večer po deviatej

Vo výstrihu šťava z granátového jablka, ktoré som lúpala. V chladničke kivi, ktoré som si pripravila na zajtra na raňajsky. Naľavo na stolíku knihy (napríklad Zvláštní radost žít, Tradice a současnost švédskeho filmu, Kohout, Lišák a já, Pena dní, Rašomón, Elo Havetta a pod.), napravo záves. Ja len v pančuchách, nohavičkách a tričku. Izbu osvetľuje len malá lampa a moje vlasy sú hladké ako hodváb. Odostieram záves, vonku hmla a tma. A ja tu zas sama s malou lampičkou. A on vonku s nejakou tou onou hé mé cé

Vždy som chcela byť brunetka. Bohužiaľ.

Na nástenke visí nápis :

kdo nemá kam jít
jde na vycházku
neví kdy má dost
parna která nepofouká vítr
divizna opylovaná vosami
lopuchy běžné
jak hluboké talíře
bůh je mi dobrý
jen když je mi zle

A ja medzi všetkým tým čarovným. Na nástenke je ešte vták zo šúpolia zo skanzenu v Martine a drevený maľovaný koník zo Štokholmu. Ešte sú tam rôzne veci, lebo ja sa rada obklopujem peknými predmetmi. Mám tu aj zápisník, do ktorého si zapisujem sny, ale mám tam len jeden z tretieho októbra, na zápisníku je položené srdce z ruženínu (ja viem), program kina, divadla, ihelníček, perá v sklenenom pohári, dlaždica zo Štiavnice a krém na tvár s vitamínom E.

Toto je tá obyčajnosť krásnych obyčajných dní.
V hlave nápady, námety, scenáre, filmy, všecko.
A ja na to všetko zabúdam.
Tu.

A toto je ten blog, ktorý sa mi nechce prestať písať. Rukami vytváram tiene na stene. Viem len zajaca a hrdličky. Premýšľam nad tým, čo si asi myslí ten človek, ktorý ma z baráku odnaproti pozoruje. Asi je úplne iný. Neviem. Čo by spravil, keby som mu ukázala prsa?

Chcela by som pohľadom vedieť vyhodiť poistky celému mestu a potom ísť do ulíc.

Už postavili aj vianočné stánky. Vôňa vareného vína, horúceho jablčného muštu, korenených koláčov, bylinových mydiel a tak.

Pripadám si akoby som bola na kilometre vzdialená od všetkých. A to je Brno len za rohom. Neviem, či by som tu chcela žiť. Z niektorých ľudí v mojom okolí mi je na grc ogrc pagrc. A im možno je na grc pagrc a ogrc zo mňa. Ale ja sa s nimi už nestýkam, mňa už to v tom jednom a samom bare nebaví. Už chodím stále len električkou, ale oddnes nie, lebo dnes som išla pešo a videla som na ulici veľmi pekného nonšalantného muža a veľmi zvláštne sa na mňa pozrel a ja si to pamätám (pozitívny zážitok).

Čo tu robím je:
knihy, knižnica, fajčenie pred divadelnou fakultou JAMU (to ma baví), fajčenie na balkóne, fajčenie v školskom bare spolu s pitím kávy za 16kč, počúvam hudbu, chodím do kina, plávať, španielčina, francúzština, filmy na FF, rozhlasový dokument. A najčastejšie si pozerám portál idos.cz lebo stále niekam cestujem a už ma to nebaví.

Som zvedavá, či mi zídu z trička tie fliačiky z granátového jablka. Asi nie, lebo nemáme práčku.


žena xy

Po filme na FF MUNI Giulietta a duchovia od Felliniho sa vydávam napospas nákupnému reťazcu mena Albert kúpiť si brokolicu a vajíčka, pretože som si spomenula, že to tak jedával Reinaldo Arenas. Potom kupujem u Papouška Irsai a vo Vaňkovke sushi. Pripadám si ako manželka po skončení pracovnej doby daného dňa. Čo by som ale ja nespravila pre svoju dámsku návštevu. Dnes. Práve dnes.

pondelok 21. novembra 2011

fernet hehe

"Neviem kedy bude to jedlo, ale dali by sme si pred ním nejaký drink. Tak asi slovenskú klasiku Fernet 40 %"

- Grandhotel v Starom Smokovci, pán znalec

geo

Od Brna až po Prievidzu viem už celú mapu naspamäť. Všetky údolia, vrchy, cesty, lúky. Zastaviť sa už konečne na jednom mieste a zostať stáť naveky tam.

Jak v dobrodružnom filme, keď sa niekto vydával za pokladom a na označenie toho, že putuje sa použila taká tá červená línia z miesta do miesta a putovala s divákom až sa zrazu hrdina ocitol tam, kde chcel.

A furt dokola.

I5.II.2OII

Aké príjemné spať znovu vo svojom "detskom" kráľovstve
vo svojej detskej izbe
s posteľou pri radiátore
a ešte k tomu
pod oknom
keď vonku mrzne

zakryť sa a škrabať si lýtka
pretože ich pokožka je suchá
ako vzduch v tejto izbe
ale i skrz to
je príjemný

idem zavolať otca, aby ma uspal

Ždiarskô magičnô





pondelok 14. novembra 2011

nočná "dáma"

Nočná dáma chodí popod naše okná o 00.05 brnenského času. Má štýl cik cak a mikáda ako účeš "dámsky" a opätky trieskajú a ju kolíše zo strany na stranu. Aké bezpečné ju pozorovať z balkónu s cigaretou v papuli.

nedeľa 13. novembra 2011

Radiohead - Weird Fishes - by Tobias Stretch

leto váh cvrčky v prízemnej tráve

. . .

Pozerali sme videoklip, v ktorom snežilo. Potom som sa pozerala von oknom cez záclonu a videla som ako ľudia odchádzajú a chodia a premávajú sa a stoja. A v izbe zostala len samotná vôňa YSL a ja.

A ešte som spojila 4 kožné znamienka do jednej priamky. Ale obrázok nevznikol. Len priamka.

utorok 8. novembra 2011

° ° °

V Bratislave je jedna taká kaviareň/ reštaurácia, ktorá má strašne pekný výklad, v ktorom sa dá sedieť. Obsahuje : mätu vo váze, mäta vyháňa korienky; starý písací stolík - na ňom tráva v malom kvetináči; dve staršie stoličky s poťahmi; dve drevené také tie vyrezávané stoličky; poličku s plneným slaným pečivom; sviečky a ďalej neviem. Varia tam guláš s tvrdými knedlami a lasagne tam chutia jak hubička na riad. Ríbezľový džús je len sirup a dezert je suchá bábovka rozmerov 5 x 5 cm. Vedúcka je tak trochu, ako to jemne povedať, všetečná. Ale ajtak je tam pekne. Je odtiaľ pekný výhľad do rušnej ulice, vidno Kostol svätých Jána z Mathy a Felixa z Valois.

čo som počula cez WC

"Pani Klimentová je takový ranní ptáček, že normálně teď už šla domů. Co na to říkáš?"

* * *

Táto jeseň, to je také obdobie bez motýľov a snehových vľočiek.

Nervový koktejl dneška/ ženy sú zlé

Keď si vo vlastnom umývadle obaríte ruky "teplou vodou", tak je jasné, že toto asi dobrý deň nebude.
Keď sa Vám odtrhne celý záves, ktorý drží na komunistických štipcoch z roku mínus 2011, tak je to naozaj potvrdené.
Keď kúpite nové a tie do (krásne slovo) garníže nepasujú, tak je to už naozaj vrchol.

Len jedna vec je však ešte omnoho horšia. Ženy. Áno, je to tak.

Po dnešnom dni som prišla na to, že ženy sú naozaj hrozné. Zazerajú po sebe a tie po šesťdesiatke (niektoré) ešte aj smrdia takým tým špecifickosladkým potom, čumia po vás v autobuse, bolí vás z nich hlava a vyčerpávajú vás. V električke sa postavia na schody presne do cesty, ktorou všetci ostatní ľudia vystupujú. A ak tú ženu NÁHODOU poprosíte, aby sa uhla, tak na vás ešte vybliakne. Že ona je stará a nik ju nepustí si sadnúť. Aha, tak preto sa nepostavila na normálne miesto, ale na megaúzke schody pri niekoho mladšieho, kto sedel (ja som to nebola) a zazerala na neho celú cestu.

Krása. Dnes by padlo veľa faciek.

sobota 5. novembra 2011

sýkorky, zima, lyže, sneh

V sobotu ráno sa zobudím a pozerám Živú panorámu a pijem zelený čaj. Chcela by som, aby už lietali sýkorky. A chcela by som vlastné lyže, aby som sa mohla chodiť lyžovať, lebo ma to baví a nepatrím k tým typom rodín, ktoré kúpia deťom lyže a chodia lyžovať odmalička. Ja patrím k úplne inému typu rodiny. Ale to už zachádzam. Naposledy som lyžovala v druháku na gympli na Orave v Novoti. Bolo to super. Škoda, že nemám vlastné lyže.

piatok 4. novembra 2011

TV

Pamätáte sa na to, keď ste boli deti a prerušil sa signál TV a nastalo zrnenie? (Vždy v tom najlepšom) Tak to bolo presne to, čomu sa hovorí sklamanie.

kožtička maličká

Ty si ma naučil, že keď si trhám kožtičku na päte, nesmiem trhať v smere trhania lebo tak len stále pokračujem v trhu. Musím trhnúť v protismere. Ja Ti za to ostrihám nechty ak budeš chcieť.

utorok 1. novembra 2011

work is not a job

Mám novú prácu. Predávam odpustky. Mám aj slogan : "Táňa Vám odpustí!"