Keď si vo vlastnom umývadle obaríte ruky "teplou vodou", tak je jasné, že toto asi dobrý deň nebude.
Keď sa Vám odtrhne celý záves, ktorý drží na komunistických štipcoch z roku mínus 2011, tak je to naozaj potvrdené.
Keď kúpite nové a tie do (krásne slovo) garníže nepasujú, tak je to už naozaj vrchol.
Len jedna vec je však ešte omnoho horšia. Ženy. Áno, je to tak.
Po dnešnom dni som prišla na to, že ženy sú naozaj hrozné. Zazerajú po sebe a tie po šesťdesiatke (niektoré) ešte aj smrdia takým tým špecifickosladkým potom, čumia po vás v autobuse, bolí vás z nich hlava a vyčerpávajú vás. V električke sa postavia na schody presne do cesty, ktorou všetci ostatní ľudia vystupujú. A ak tú ženu NÁHODOU poprosíte, aby sa uhla, tak na vás ešte vybliakne. Že ona je stará a nik ju nepustí si sadnúť. Aha, tak preto sa nepostavila na normálne miesto, ale na megaúzke schody pri niekoho mladšieho, kto sedel (ja som to nebola) a zazerala na neho celú cestu.
Krása. Dnes by padlo veľa faciek.