streda 30. júna 2010

AU REVOIR...

Used to express farewell.

pondelok 14. júna 2010

P.C.

Podľa povesti sa všetko, čo spadne do rieky - listy, hmyz, vtáčie perá - premení na kamene, ktoré dláždia jej koryto. Kiežby som si mohla vytrhnúť srdce z hrude, hodiť ho do prúdu a navždy sa zbaviť bolesti, smútku a spomienok. Na brehu Piedra som si sadla a plakala. V mrazivom chlade ma na tvári studili slzy, ktoré splývali s ľadovým prúdom rieky predo mnou. Niekde se táto rieka vlieva do inej, potom do ďaľšej, a nakoniec - ďaleko od mojich očí a srdca - sa všetky tieto vody vlejú do mora. Nech aj moje slzy plynú do diaľky, aby môj milý nikdy nevedel, že som ich kvôli nemu preliala. Nech plynú do diaľky a s nimi aj spomienka na rieku, kláštor, kostol v Pyrenejách, ranný opar, na cestu, ktorú sme prešli spoločne. Spomienka na cesty, hory a lúky mojich snov - snov, o ktorých sa mi snívalo bez toho, aby som o tom vedela.

Doma.

Rozprestrela sa nado mnou chladná noc, chladná tma a chladné myšlienky. Po chrbte mi behá mráz.

pondelok 7. júna 2010

Pes.

Dnes som urobila úsmev niekomu inému a veľmi ma to potešilo. Na prelome dvoch dní a dvoch dvojok. S nezábudkovým psom, ktorý vonia ako jeho mama a sladkosťou v kornútku + na perách.

A inak som vybaľovala nejaké potraviny v lesklom celofáne na poličku do obývačky v Prievidzi, boli tam aj rožky.

nedeľa 6. júna 2010

Lúka.

Včera bol pred mojím panelákom namiesto rodinného domu koberec. Veľký, že sa naň zmestilo aj 15 ľudí a všetci sa tam opaľovali. Aj ja.

Dule.

Predvčerom sme boli v sade s vysokou trávou. Trhali sme zrelé jablká a dule. Triasli sme konármi, tie hnilé padali na zem samé. Potom bola hodina matematiky a učiteľ (Samo) sa na mňa pozrel zvodným pohľadom.