utorok, 13. decembra 2011

zase o ničom

Cez deň nepočujem nič iné len skuvin električiek a áut a sanitiek (neviem, aké je tam i/y, lebo to slovo som si práve vydizajnovala vo svojej hlávke). Teda počujem to keď fajčím na balkóne. A nerada fajčím na balkóne v takom ruchu. Ale po jedenástej hodine večernej sa táto ulica zmení na úplne iné miesto. Je tu ticho, počuť len moje šluky do prázdna a dievčinu, ktorá telefonuje úplne na konci ulice (nevie o čom je svet). Nerada počúvam telefonujúcich ľudí. Obťažuje ma to, obťažuje ma počúvať ich starosti a problémy. Veľmi nerada som, keď tak niekto robí v električke, keď viem, že všetci prítomní danú osobu počúvajú. Všetci vedia o čom hovorí.