nedeľa 12. júna 2011

~~~ ~~~

Baví ma pri strihu hudby/zvuku pozorovať tie modré (áno, bohužiaľ iba modré) halabala čiary, ktoré dosahujú niekedy až bodu nula. Baví ma pozorovať ako sa rôzne skladby od seba líšia. Baví ma to až natoľko, že sa do toho niekedy zahľadím až tak, že v tom vidím morské vlny. Baví ma myslieť si, že zvuk a hudba sú iba nejakými divnými vlnkami, čiarkami, pásikmi a oblúčikmi. A asi aj sú, len aj si to nechcem pripustiť. V posledných dňoch som nejaká smutná. To nie je dobre, lebo som mladá a mám byť veselá. A to miesto na krku. Ono je presne tam, kde je aj tepna. Rada si hladím tepnu. A lýtko.

A prečo je veľa stĺpov, zábradlí, plotov a domov modrej farby? Nechápem. Ani to nechápem, že niekto vôbec číta tento môj blok.

Smejem sa na českom slove "pouhých" v zmysle "iba/len". Je to strašne artové. Celé.