streda 24. októbra 2012

Načo pójdem domov

Tá stará pani, ku ktorej som si vo vlaku prisadla voňala ako ryby. Pripomenula mi letné chvíle v Slovinsku/Talánsku. Slávky, škeble, morské ryby, kalamáre, krevety, fíky, broskve a holé cecky na pláži.

Červenú ošúchanú kabelku mala. Takú, keď sa z nej odlupuje "akoby fejk" koža. Topánky staré tak dvadsať rokov - biele, s dierkovaním na špici. Sivé silonky, sivá sukňa, nad pätou leukoplast. Presnejšie vata prelepená tým leukoplastom, ktorý sme ako deti neznášali. Biela šušťačka a na krku šatka. Celkovo vyzerala ako z inej doby.