Určite nie som jediná na svete, ktorá keď zavrie v noci oči a pochvíľke ich otvorí tak vidí ako sa tma premiestňuje po miestnosti. Určite nie som práve ja tá jediná, ktorá počuje zvuky, ktoré vôbec neexistujú (keď zaspávam). Asi si ich v hlave vytváram preto, aby som mala dôvod sa báť. Pretože si už možno ani neviem predstaviť, že by to bolo inak. Nebáť sa v noci, v tme, sama, v byte. Od decka.
Nedokážem byť sama. Zaspávať a ísť sa po tme vyčúrať, nedajbože navštíviť druhú miestnosť. Dajte mi facku. Neviem ako to prekonať.