streda, 17. decembra 2008

Lola ide k Toninimu.

Dnes pôjdem k Toninimu. Býva v našej chalupe. Zmenil to tam. Dedina leží cca 13 km od môjho mesta. Vyrastala som v nej. Hrala sa v potoku, v lese, na lúkach, posedoch. Milovala som opekačky na dvore a sprchu, ktorá bola vonku. Milovala som orech, na ktorý som vyliezla vždy keď som chcela byť sama, tak isto aj jablone. Nebála som sa mravcov. Prídem na návštevu, trochu sa odpútať. Chalupa je krásna, dodal jej iný nádych. Po stranách je veľa kníh, vždy si jednu vyberiem. V črepníku sa krásne týči malé konope. Behajú tam mačky, ktoré mi akurát tam nevadia. Popijeme žihľavový čaj, popálime pár cíg, pozriemi si nejaký fajn koncert. Nie, na INXS dnes naozaj nemám náladu .-) Jeff Buckley. Budem pozorne sledovať všetko, čo sa deje navôkol. Na stene sa bude vynímať môj tieň, ževraj je krásny. Tieň je ilúzia. Falošná ilúzia. Škoda, že všetci ľudia vytvárajú takéto nejasné predstavy. Vidíš iba siluetu. Nič bližšie. Predsa sa Ti tá hra svetla páči. Nemôžeš sa na ňu prestať dívať, nie je to také ľahké. Je to divadlo, súhrn Tvojich a cudzích pohybov. Mávanie rukami, prekríženie nôh, to všetko sa dá na stene pozorovať. Spomenula som si na Martina, presne takto som jeden večer pozorovala jeho tieň. V zápätí mi však preblesla hlavou nejaká šikmooká múza, tým pádom sa zmenili i moje myšlienky. Čaj, cigareta, čaj, cigareta, vyjdem von, vyleziem na orech, cigareta, dlhý rozhovor, čaj, čaj, video, tiene, mačacie oči, knihy, vône. Daimonion vraví nemysli na to. Je to proste kamoš. V krbe puká drevo. Človek by mal byť zbevený vášní, jedine vtedy sa dokáže správne rozhodnúť. To kto preboha vymyslel? Vášeň alebo pud alebo cit alebo pocit? Vraciam sa domov, vo vlaku si sadnem do najzadnejšieho vozňa, do toho, za ktorým už nič nie je. Môžem tak pozorovať prírodu, i keď je už tma. Zákruty, vysoké trsy tráv, svetielkujúce chalupy, ihličnaté stromy, veľké kusy skál. Vystúpim na stanici. Takto vyzerajú pekné noci.